Eva Černá nie je na filmovom plátne žiadnym nováčikom. Už ako študentka zažiarila vo filme Brehy nehy od režiséra Fera Feniča. „Zahrala som si po boku Zuzany Kronerovej, ktorá mala hlavnú ženskú rolu.“
Je to naozaj tak. Eva Černá by si chcela splniť dávny sen a nakrútiť celovečerný film. Politika ju na viac ako šesť rokov zrejme nezláka a ona „chce ísť ďalej a nemotať sa okolo svojho chvosta“. Veľkofilm by mal tú novú cestu otvoriť. „Chodí mi v hlave viac námetov, v každom prípade to bude silne dramatický príbeh. Jedným z námetov je aj spomienka z Nemecka, kde som ako novinárka pripravovala reportáž o vražde malého chlapca, ktorá sa nikdy nevyriešila.“
Černá sa chce pritom na snímke podieľať nielen autorsky, ale trúfa si snímku aj režírovať. „Nebudem musieť nikoho presviedčať o tom, čo som zažila, všetko si radšej spravím sama. Pôjde o nízkorozpočtový film.“ Je presvedčená, že dokáže napísať kvalitné scenáre aj s hlbokým obsahom. Zámerne používa množné číslo, nechce zostať iba pri jednej snímke. „Myslím, že to budú väčšinou smutné príbehy, osudy ľudí. Zatiaľ mám premyslené tri väčšie námety. Našla som si sen, ktorý si chcem splniť. Už o pár rokov by mohol uzrieť svetlo sveta. Možno nie som dobrá gazdiná, ale čo sa týka týchto vecí, som dobrý hospodár, ekonóm aj manažér.“
Práve preto je Eva Černá veľmi kritická k prehnanému rozpočtu k Jánošíkovi Rudolfa Biermanna. Ten na to už minul 80 miliónov korún a od štátu chcel ďalších sto. Len recepcia k Jánošíkovi v Karlových Varoch (ktorá sa, mimochodom, konala ešte pred samotným nakrúcaním!), stála kedysi úspešného producenta státisíce. Černá k tomu hovorí: „Jánošík ma skutočne neláka, k tým veciam nemám žiadny vzťah. A najmä nie za tie prachy! Neviem, čo na takom Jánošíkovi stálo šesťdesiat miliónov korún. Určite by som to dokázala urobiť lacnejšie. Myslím, že tu ešte mnoho ľudí pracuje systémom, ako za totality.“
A kedy sa dočkáme filmu spod scenáristicko-režisérskej taktovky Evy Černej? „Parlamentu som sa upísala na štyri roky, strana ma nominovala aj na europoslanecký post, čo je päť rokov. A potom by som chcela s politikou skončiť, takže to vidím na šesť rokov. To už budem taká šťavnatá štyridsaťšestka!“ (Smiech.) (th)
