Budapešť 20. júla (TASR) - Bratislavské rokovanie znamenalo prelom vo vzťahu Maďarska a SR vytvorenom krajanským zákonom. Povedal dnes v Budapešti TASR minister zahraničných vecí László Kovács, ktorý pred novinármi hodnotil výsledky piatkových a sobotňajších rokovaní v Rumunsku a na Slovensku.
Minister ďalej povedal, že Slovensko nebolo ochotné o týchto otázkach vecne rokovať. "Bol som prítomný, keď slovenský premiér Mikuláš Dzurinda povedal maďarskému premiérovi Péterovi Medgyessymu, že SR nebude rokovať o krajanskom zákone, a rovnakú vetu som počul aj od ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana," povedal Kovács, podľa ktorého Slovensko dva roky odmietalo rokovania, aj dohodu.
Z tohto pohľadu výsledky rokovaní, ktoré sa síce, ako povedal, predĺžili oproti plánovanému času o päť a pol hodiny, sú prelomením dva roky tvoriaceho sa ľadu.
Minister v reakcii na otázku TASR pripustil, že ešte môžu vzniknúť určité problémy pri rokovaniach spolupredsedov zmiešanej menšinovej komisie, ale dôležitým výsledkom je z tohto pohľadu podľa neho skutočnosť, že Slovensko je ochotné rokovať.
Slovensko podľa Kovácsa dosiahlo to, čo bolo pre neho z hľadiska prestíže veľmi dôležité. "Aj minister Kukan zdôrazňoval v Bratislave pred novinármi, že SR nerokovalo o krajanskom zákone a nesúhlasilo ani s tým, aby táto právna norma bola aplikovaná na jej území," konštatoval šéf diplomacie. Ale ako dodal, Maďarsko dosiahlo slovenský súhlas na poskytovanie podpôr a k využitiu výhod.
Rumunské rokovanie zhodnotil minister ako plný úspech, pričom porazeným nie je ani rumunská strana, lebo z bilaterálneho vzťahu sa týmto krokom odstránila posledná existujúca prekážka.
Bratislava a Budapešť budú rokovať o poskytovaní podpôr národnostným menšinám v oblasti vzdelávania, školstva a kultúry, ktoré predpokladá novela tzv. krajanského zákona, na základe existujúcej zmluvy medzi Maďarskou a Slovenskou republikou o vzájomných vzťahoch z roku 1995.
Kovács a Kukan sa zhodli, že Maďarsko môže poskytovať podporu vzdelávaniu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na území Slovenska iba v súlade s právnym poriadkom SR a prostredníctvom organizácií s právnou subjektivitou, ktorá je registrovaná v súlade so slovenským právnym poriadkom. Návrh konkrétnych organizáciách ako aj smerovanie podpory inštitúciám alebo jednotlivcom by mali podľa Kukana vypracovať experti zmiešanej komisie.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach) 20 juh
