Londýn 18. júla (TASR) - Prejav britského premiéra Tonyho Blaira na spoločnom zasadaní oboch komôr amerického Kongresu dnes komentujú všetky londýnske denníky.
Podľa Times Tony Blair prehovoril v Amerike k dvom odlišným obecenstvám: sledovali ho Američania, ktorí v Blairovi vidia chvályhodnú výnimku medzi Európanmi, ktorí - a to vrátane spojencov z NATO - odmietli čeliť Saddámovi Husajnovi. A sledovali ho tiež Európania, vrátane mnohých Britov, ktorí sa domnievajú, že Blairova solidarita s Georgeom Bushom je prejavom servilnosti a márnych nádejí, že bude schopný USA ovplyvniť.
Times však chvália Tonyho Blaira, že vo svojom prejave zdôraznil: ak oba kontinenty postupujú jednotne, svet je bezpečnejším miestom a Európa robí viac pre ochranu hodnôt, ktoré má s Amerikou spoločné. Ba čo viac, Blair zašiel ešte ďalej, ukázal svojim domácim kritikom, že je ochotný vyzvať Bushovu administratívu, aby viac načúvala problémom, ktoré sú dôležité pre Európanov: klimatické zmeny, mierový proces na Blízkom východe, výlučnosť OSN a rozhovory o medzinárodnom obchode. Daily Telegraph v úvodníku rozoberá reakcie časti Labouristickej strany a ľavice vôbec na Blairovu cestu do Washingtonu a píše, že časť britskej ľavice stále oslepuje antiamerikanizmus a dala by prednosť tomu, aby Blair zostal doma. Noviny im preto pripomínajú niektoré fakty:
"Práve sme po boku najbližšieho spojenca vyhrali vojnu. Sme spolu s ním okupačnou mocou v krajine, kde tesná spolupráca, politická obratnosť a neústupnosť sú kľúčové. Ak by sme zlyhali pri zakladaní demokratického a prosperujúceho Iraku, ktorý by bol výhrou pre Blízky východ, utrpela by tým prestíž celého Západu," pripomína Daily Telegraph a vyratúva, čo by sa stalo, keby sa Blair po 11. septembri obrátil Bushovi chrbtom a nevyslal by vojská ani do Afganistanu, ani do Iraku:
"Bol by svet bezpečnejší? Zastavilo by to amerického prezidenta v snahe ochrániť amerických občanov od opakovania tragédie newyorských dvojičiek? Odpoveď na obe otázky znie: nie. George Bush by splnil svoju povinnosť sám a naše mimoriadne vzťahy s USA by to otriaslo."
Guardian si na pozadí deklarácií americko-britského partnerstva v boji proti zlým režimom všíma finančné náklady na vojnu proti Iraku a pripomína, že cena za obnovu Iraku je vysoká a rastie alarmujúcou rýchlosťou. Nálady na rozmiestnenie 150.000 amerických vojakov v Iraku dosahujú mesačne štyri miliardy dolárov - dvakrát viac ako sa predpovedalo v apríli.
Daily Telegraph bilancuje sto dní americkej okupácie Iraku: na obnovu elektrických rozvodov treba miliardu libier, voda z asi polovice rozvodov nie je vhodná na pitie, sporadické dodávky elektriny spôsobujú zastavenie čerpacích staníc a niekoľkohodinové výpadky vody.
V Bagdade však funguje všetkých 240 nemocníc a zamestnanci dostávajú plat štyrikrát až šesťnásobne vyšší ako za Saddámovej éry. Akútny je nedostatok liekov, personálu a zariadenia. Podľa koaličných síl všetci irackí učitelia opäť pracujú, ich platy sa zvýšili sedem ráz.
No policajné sily sú paralyzované a zločinnosť je veľkým problémom. Denne dôjde v priemere k 13 útokom na koaličné sily. Viac ako polovica telefonických liniek v Bagdade nefunguje a nezamestnanosť je na úrovni 60 percent. Ťažba ropy dosahuje len polovicu úrovne spred vojny, dodáva Daily Telegraph.
