Wittenberge 17. júla (TASR) Najväčšie vežové hodiny v kontinentálnej Európy čnejú nad opustenou továrňou na výrobu šijacích strojov vo Wittenberge, krízou postihnutým východonemeckým mestom, ktoré ostatných desať rokov prišlo o tretinu svojho obyvateľstva.
Dvanásť rokov po zatvorení továrne, keď 3000 ľudí prišlo o prácu, 30-metrov vysoké vežové hodiny, ktoré miestni hrdo porovnávajú s londýnskym Big Benom, stále ukazujú presný čas desivú pozoruhodnosť nad prázdnou továrňou.
Čas sa pomaly vlečie vo Wittenberge, upadajúcom meste prázdnych obytných budov, opustených škôl, zadebnených obchodov, plevelom pokrytých železničných tratí a hrdzavejúceho prístavu, ktorý leží na rieke Labe, 160 kilometrov západne od Berlína.
Počet obyvateľov mesta sa znížil z 33.000 pred pádom berlínskeho múru v 1989 na asi 21.000, čí sa veľké časti tohto kedy hrdého priemyselného centra premenili na skutočné mesto duchov.
Vyľudňovanie je problém, ktorý trápi stovky menších a väčších miest po celom bývalom komunistickom východe, odkiaľ od zjednotenia Nemecka takmer dva milióny ľudí odišlo kvôli kríze najmä pre nedostatok pracovných miest.
Avšak nikde inde neboli demografické zmeny také dramatické ako vo Wittenberge, odkiaľ sa stovky mladých rodín presťahovali na západ a zanechali po sebe starnúce a nekvalifikované obyvateľstvo. Priemerný vek je teraz 47 rokov v porovnaní s celonemeckými 39 rokmi.
"Stáva sa to tu okolo ľudoprázdne," dodáva Steffen Hirsch, 34-ročný nezamestnaný elektrikár, ktorý je jedným z iba deviatich obyvateľov na ulici zo 40 voľnými bytmi v pustej štvrti Packhof. V meste zostali už iba traja z 27 bývalých spolužiakov.
"Pomaly sa to premieňa na mesto duchov. Ťažko tu nájdete ešte ľudí z mojej vekovej kategórie. Všetci odišli na západ. Roky tu nie sú žiadne pracovné miesta. Už od decembra nemám dobrú prácu a asi ich budem tiež čoskoro nasledovať."
Zatiaľ čo miera nezamestnanosti v Nemecku rovnomerne vzrástla nad desať percent, táto úroveň je na východe krajiny dvojnásobná. Masívna intervencia vlády bojovať proti rastúcej nezamestnanosti mala iba malý dopad na miestach ako je Wittenberge.
"Vývoj vo Wittenberge je zvlášť znepokojujúci," rozoberá Harald Michel, riaditeľ Inštitútu pre aplikovanú demografiu. "Všetci mladí ľudia odchádzajú, zanechávajú za sebou starších občanov a ľudí bez kvalifikácie a zručností."
Michel pripomína, že odliv obyvateľstva vo Wittenberge je oveľa dramatickejší, ako kdekoľvek inde vo východnom Nemecku. Problém sa ešte prehĺbi, pretože ľudia vo veku 20-30 rokov rozhodujúca reproduktívna veková skupina odchádzajú.
V čele exodu sú mladé ženy pretože sú vo všeobecnosti zručnejšie a majú lepšie šance nájsť si manžela na západe. Dnes je na východe krajiny 130 mužov na 100 žien.
Ročný počet pôrodov vo Wittenberge klesol z viac ako 400 pred rokom 1989 na asi 100 v posledných rokoch. Bývalé priemyselné oblasti východu majú menej ako 50 ľudí na štvorcový kilometer čo je menej ako polovica v porovnaní spred dvoch desaťročí. To sú čísla, ktoré sú podobné poľnohospodárskym častiam Grécka a Španielska.
"Momentálne tu nie je nebezpečenstvo, že vzniknú ľudoprázdne mestá, ale úpadok takého veľkého priemyselného centra v srdci Nemecka je bezprecedentný," dodáva. "Špirála úpadku je tu nezvratná."
Pocit úpadku je takmer hmatateľný vo Wittenberge, kde chce mesto asanovať 3200 neobývaných bytov na základe projektu známom pod eufeministickým označením "dekonštrukcia". Jeho cieľom je vybudovať parky a voľné priestranstvá.
Spolková a federálna vláda vynaložila 2,7 miliardy euro na likvidáciu nevyužívaných obytných blokov na východe krajiny. "Začína to tu vyzerať ako mesto duchov," hovorí Verena Turnerová, 35-ročná žena v domácnosti, ukazujúc na prázdny blok domov na jej ulici neďaleko Labe. "Toto bývala rušná ulica. Dnes vyzerá ako vojnové ruiny," spomína.
Trojposchodové budovy z červených tehál v štvrti Packhof postavili pred sto rokmi. Kedysi životom kypiaca štvrť pri prístave sa premenila na hrubé stavby budov s rozbitými oknami. Dokonca mnoho filmových tvorcov využilo túto oblasť ako pozadie pre filmy o druhej svetovej vojne.
Mesto, ktorého počiatky siahajú do 12. storočia, prišlo o 8000 pracovných miest v priemysle od zjednotenia v roku 1990 továreň na výrobu šijacích strojov, fabrika na oleje a chemická továreň všetky sú zatvorené. Zvyšky jeho hrdého dedičstva možno dnes stále spozorovať v niektorých častiach mesta, najmä na veľkej radnici zo šedého kameňa.
Za jej rohom sú však už budovy obité doskami v rôznych štádiách schátralosti a ďalšie s nápismi "Na predaj". Je však veľmi málo pravdepodobné, že si nájdu nových majiteľov.
Dve zo štyroch základných škôl sú zatvorené. "Je to totálne nudné miesto. Len čo skončím prax, odídem hneď, ako to bude možné," dodáva 19-ročný tesár Christian Sens. Ale jeho priateľka, 18-ročná čašníčka Viola Meserová chce v meste zostať, pretože jej rodina tu vždy žila.
"Budem sa tu potĺkať tak dlho, ako to len bude možné. Ale keď tento trend bude pokračovať a skutočne sa to tu zmení na mŕtve mesto, potom tu nechcem byť poslednou osobou," hovorí.
