pričom výhody členstva prevýšia jeho nevýhody. SR by preto mala zaviesť euro čo najskôr po tom, ako udržateľným spôsobom splní maastrichtské kritériá. Vyplýva to zo Stratégie prijatia eura v SR, ktorú vypracovalo Ministerstvo financií SR (MF) a Národná banka Slovenska (NBS) a ktorú v stredu ministri vzali na vedomie.
V súčasnosti kabinet pripravuje a postupne schvaľuje reformy vo viacerých kľúčových oblastiach. Definitívna podoba väčšiny týchto reforiem, vrátane ich dopadov na verejné financie, bude známa nasledujúci rok. Nevyhnutným predpokladom pre vstup Slovenska do eurozóny je podľa spoločného vyhlásenia MF a NBS realizácia týchto reforiem, ktoré podporia zdravé podnikateľské prostredie v SR, flexibilný trh práce a stabilné makroekonomické prostredie. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení uviedla, že predpoklady na splnenie maastrichtských kritérií by mala v SR vytvoriť do roku 2006. NBS deklarovala, že podporuje vstup do menovej únie v najskoršom možnom termíne. Výhody integračného procesu totiž bude podľa NBS a MF možné čerpať v plnej miere až v jeho konečnej fáze, teda v menovej únii.
Slovenská republika sa zaviazala ku vstupu do Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a tým aj k zavedeniu eura, podpísaním prístupovej zmluvy do Európskej únie (EÚ) v apríli 2003. Vstupom do EÚ sa Slovensko stane členom HMÚ, pričom z plnenia niektorých záväzkov člena menovej únie bude mať dočasnú výnimku. Predpokladá sa, že po splnení maastrichtských kritérií bude táto výnimka zrušená a Slovensko sa stane členom zóny s jednotnou menou. Záväzok, ktorý SR prijala podpisom prístupovej zmluvy, jej neumožňuje trvale pôsobiť v EÚ mimo menovej únie. SR sa podpisom zmluvy zároveň zaviazala uskutočňovať hospodársku politiku, ktorá je v súlade so zásadami hospodárskej politiky v HMÚ.
Podmienkou členstva v eurozóne je pripravenosť krajiny prijať jednotnú menu euro a schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Formálnou podmienkou pripravenosti krajiny na prijatie jednotnej meny je splnenie maastrichtských kritérií. Podľa nich nesmie byť inflácia v SR rok pred vstupom do HMÚ vyššia ako v troch krajinách EÚ s najnižšou infláciou. Nominálna konvergencia tiež predpokladá rok pred zavedením eura maximálny fiškálny deficit na úrovni 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), zadlženosť vlády do výšky 60 % HDP a úrokové miery nie vyššie ako priemerná úroková miera troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie. Posledné kritérium predpokladá dvojročné členstvo v ERM II, teda pohyb výmenného kurzu koruny v rámci fluktuačného pásma +/- 15 % voči euru. Slovensko bude mať najväčšie problémy s plnením fiškálneho kritéria, keď vlani dosiahol fiškálny deficit 7,2 % HDP. Naopak, SR plní už podmienku maximálnej zadlženosti vlády, keď podiel verejného dlhu SR na HDP klesol vďaka použitiu príjmov z privatizácie a v súčasnosti dosahuje 44,3 %.
