Moskva 31. augusta (TASR) - Poradca Kremľa pre záležitosti Čečenska Sergej Jastržembskij dnes odsúdil päťročnú mierovú dohodu ako "zradu", čo naznačuje neústupčivosť Moskvy pri odmietaní rokovať so separatistami.
Dnešný deň je piatym výročím uzavretia dohody v dagestanskom meste Chasav-Jurt, ktorá znamenala ukončenie vyše 20 mesiacov trvajúcej vojny. Podpísali ju 31. augusta 1996 vodca čečenských povstalcov Aslan Maschadov a vtedajší tajomník ruskej Rady bezpečnosti Alexander Lebeď.
Rusko podľa dohody stiahlo svoje jednotky a Maschadova, niekdajšieho sovietskeho delostreleckého plukovníka, ktorého považovali za relatívne umierneného, zvolili za prezidenta Čečenska. Otázku štatútu regiónu pritom odložili o päť rokov - do 31. decembra 2001.
V nasledujúcich troch rokoch však čečenské skupiny uniesli stovky Rusov a útočili na susedné oblasti. V roku 1999 Rusko obvinilo Čečencov zo série bombových útokov, pri ktorých zahynulo takmer 300 ľudí.
Moskva preto znova do regiónu vyslala armádu a v súčasnosti trvá na tom, že nebude vyjednávať. Obviňuje tiež Maschadova z toho, že nedokázal udržať na uzde radikalistov a skupiny únoscov, pričom je jedným z najhľadanejších čečenských veliteľov.
"Z každého pohľadu je Chasav-Jurt jedným z najnegatívnejších strán modernej ruskej histórie," vyhlásil šéf informačného odboru Kremľa Jastržembskij pre agentúru Interfax. Dohodu podľa neho možno "kompletne charakterizovať ako zradu, a takto ju vníma aj armáda".
Vodca čečenských povstalcov, ktorý opakovanie vyzýval na rozhovory, v rozhovore pre dnešné vydanie ruského denníka Kommersant vyhlásil, že obe strany raz nevyhnutne zasadnú za rokovací stôl.
Podľa jeho slov súčasné podmienky v Čečensku, kde napriek obsadeniu takmer celého územia ruskými jednotkami každý týždeň zomierajú pri povstaleckých útokoch desiatky ľudí, sa veľmi podobajú na situáciu z roku 1996.
"Všetko závisí na tom, ako zodpovedne sa bude politické vedenie Ruska správať. Nezmyselnosť vojny je samozrejmá. Žiaden z nimi deklarovaných cieľov nebol dosiahnutý," dodal Maschadov.
Jastržembskij na rozhovor reagoval výzvou na tvrdšie zákony, ktorými by sa zakázalo zverejňovanie názorov povstalcov s tým, že takéto rozhovory sú "úplne neprijateľné".
