Paríž 31. augusta (TASR) - Bývalý francúzsky prezident Francois Mitterrand v čase alžírskej vojny, keď zastával funkciu ministra spravodlivosti, schválil rozsudky smrti vyše 30 aktivistov alžírskeho Frontu národného oslobodenia (FLN).
Zo 45 žiadostí o vykonanie popravy vydal F. Mitterrand ako minister spravodlivosti len sedem milostí, informuje v dnešnom čísle denník Le Monde.
F. Mitterrand ako prezident v roku 1981 podpísal zrušenie trestu smrti vo Francúzsku, pričom ako minister spravodlivosti v roku 1956 schválil prvé rozsudky o vykonaní trestu smrti alžírskych členov FLN počas vojny v Alžírsku v rokoch 1954-62.
Pred oslavami 20. výročia zrušenia trestu smrti vo Francúzsku, ktoré bývalý prezident podpísal 9. októbra 1981, vyšli na základe preštudovania archívnych materiálov nové fakty. Osvetľujú postoj bývalého prezidenta krajiny počas vojny v Alžírsku, komentuje Le Monde.
Celú záležitosť preskúmali dvaja novinári Francois Malye a Philippe Houdart. Preštudovali materiály všetkých odsúdených na smrť od roku 1950 ako aj 141 spisov už popravených ľudí. Z tohto počtu vyčlenili popravených aktivistov FLN počas francúzsko-alžírskej vojny. Vyšlo im, že v rokoch 1956 až 1962 bolo popravených - pod gilotínou alebo zastrelených - 222 aktivistov FLN.
Prvé popravy sa stali v čase, keď ministrom spravodlivosti bol od 1. februára 1956 do 12. júna 1957 F. Mitterrand. V tom čase civilná justícia ustúpila pred vojenskou justíciou, krajné krídlo alžírskych Francúzov bolo maximálne vybičované a otvorene žiadalo popravy alžírskych bojovníkov za nezávislosť. Po krátkom čase váhania vtedajšia francúzska vláda Guya Molleta rozhodla o vykonávaní trestu smrti. Prvými obeťami sa v júni 1956 stali Abdelkadír Ferrádž a Mohamed Ben Zabana.
Historici zastávajú názor, že vykonávanie popráv uvoľnilo hrádzu ďalšiemu stupňovaniu násilia medzi Alžírčanmi a Francúzmi. F. Mitterrand v pracovni ministra spravodlivosti sa postavil proti malému počtu rozsudkov smrti - kladne reagoval len na sedem žiadostí o milosť. Šesť ďalších žiadostí o milosť chýba v archívoch, vrátane žiadosti komunistu Fernanda Ivetona, jediného Európana medzi odsúdenými na smrť. F. Mitterand sa ako minister spravodlivosti nepostavil proti vyše 30 popravám, zdôrazňuje záverom Le Monde.
