Los Angeles 14. júla (TASR) - Vo veku 95 rokov v sobotu zomrel velikán svetového jazzu, legendárny hráč na altsaxofón, jazzový skladateľ, aranžér a líder bigbandov Benny Carter.
Carterovo úmrtie v nedeľu oznámila hovorkyňa nemocnice Cedars Sinai v Los Angeles, kde hudobník po krátkej chorobe skonal. Cartera hospitalizovali asi pred dvoma týždňami kvôli zápalu priedušiek a iným problémom.
Carter patril ku generácii jazzových hudobníkov, ktorí zmenili postoj verejnosti k štýlu vychádzajúceho z blues a spirituálov, hraného prevažne černošskými muzikantmi. "Vyšli z toho, čo bolo považované za zlú hudbu, priviedli ju k životu a urobili z nej jednu z najúžasnejších umeleckých foriem," vyhlásil Carterov priateľ, producent Quincy Jones.
Kritici Cartera oceňovali za originalitu a improvizačné schopnosti, ktoré pomohli tomu, že v 30. rokoch zažili jazzové bigbandy svoju zlatú dobu. "Keby nebolo Bennyho, neboli by sme tu. My sme dverami prešli na jeho ramenách. Bol pokojný a dôstojný muž. A jedinečný," povedal Jones.
Bennet Lester Carter sa narodil 8. augusta 1907 v New Yorku. Ako 14-ročný si našetril na trúbku, ale - ako raz povedal novinárom - keďže sa na nej nenaučil hrať za týždeň, vymenil ju za saxofón. Na trúbke sa naučil hrať o rok neskôr.
Napriek tomu, že bol prakticky samouk - ako desaťročného ho matka učila hrať na klavír a neskôr chodil rok na súkromné hodiny -, patril medzi najlepších jazzových altsaxofonistov. Kariéru hudobníka - ktorá trvala takmer 70 rokov - začal ako 15-ročný, keď vymenil školu za nočné kluby Harlemu.
Neskôr spolupracoval - ako hráč alebo skladateľ - s takmer všetkými veličinami pionierskeho obdobia jazzu, medzi ktoré patrili Benny Goodman, Count Basie, Duke Ellington, Dizzie Gillespie, Willie Smith, Chick Webb, Glenn Miller, Fats Waller, Miles Davis, Ella Fitzgerald.
V roku 1928 Carter ako člen Orchestra Charlieho Johnsona nahral a zaranžoval svoju prvú skladbu. Aranžovať sa naučil tým, že počúval dve nahrávky: "Charleston Is the Best Dance After All" a "Easy Money". Koncom toho istého roku prešiel do orchestra Fletchera Hendersona, kde sa ujal aranžérskych povinností.
Neskôr svoje aktivity rozšíril o komponovanie a v roku 1932 založil vlastný orchester, ktorý však zápasil s finančnými problémami a o dva roky sa rozpadol.
V roku 1942 založil novú skupinu, členmi ktorej boli aj pionieri bebopu Gillespie a Kenny Clarke, neskôr aj modernista Miles Davis. Skupinu rozpustil v roku 1946, čiastočne kvôli svojej kariére v Hollywoode.
Carter jedným z prvých čiernych hudobníkov, ktorý prenikol do lukratívneho filmového priemyslu, kde skomponoval a zaranžoval hudbu pre množstvo filmov, vrátane klasiky - černošského muzikálu Stormy Weather z roku 1943. Okrem filmovej hudby skomponoval a zaranžoval hudbu k 20 televíznym seriálom. Svoj vplyv využil aj na to, aby otvoril dvere pre iných.
Aj keď ďalej aranžoval a komponoval, s koncertnými turné prestal v 50. rokoch a v nasledujúcej dekáde začala jeho sláva na jazzovej scéne upadať. V roku 1969 na podnet istého sociológa, podľa ktorého sa Carterovi nedostávalo primeraného uznania, začal Carter prednášať na univerzitách.
V roku 1976 sa vrátil na pódium a hrával v newyorskom Michaelďs Pube. V rovnakom roku nahral album The King, na ktorom si zahral s Gillespiem.
Za svoje dielo získal dve ocenenia Grammy plus Grammy za celoživotný prínos z roku 1987, o rok neskôr jeho umenie ocenil Kongres.
V roku 2000 si v Bielom dome "zadžemoval" s amatérskym saxofonistom Billom Clintonom, ktorý mu ako prezident USA udelil Národnú medailu umenia.
Quincy Jones, ktorý Cartera navštívil v nemocnici vyslovil presvedčenie, že "kráľ" jednoducho dospel k názoru, že je čas odísť. "Povedal, že 95 rokov žil ten najlepší život, aký si mohol priať. A že nás chce opustiť tak ako s nami žil - dôstojne," povedal Jones
