nta Georgea W. Busha na čierny kontinent, ktorá sa skončila v sobotu, však znamenala zásadný politický posun v prístupe k Afrike, ktorú vo svojej predvolebnej kampani v roku 2000 postavil mimo amerických bezpečnostných záujmov.
"Ak by ste pri tomto druhu návštev hľadali nejaké dramatické podpisovanie alebo vyhlásenia, boli by ste sklamaní," uviedol pre Reuters analytik Ross Herbert z Juhoafrického inštitútu pre medzinárodné otázky. "Zdá sa, že ide o strategické prebudenie z pohľadu, ktoré zaujímajú Afriku," povedal. Bush oživil strategický význam Afriky z pohľadu rastúcej americkej závislosti na jej rope a výmene informácií, keďže jej na mnohých miestach nechránené hranice a územie by mohli byť lákadlom pre Usámu bin Ládina a jeho al-Kájdu. Chce znížiť závislosť na nestálom Blízkom východe pokiaľ ide o ropu.
Ukončenie občianskej vojny v Libérii sa stalo horúcou záležitosťou päťdňovej cesty, ale napriek tlaku jedného afrického lídra za druhým, Bush povedal, že rozhodnutie o vyslaní amerických vojakov nepadne , kým vojenskí experti v západoafrickom štáte nebudú informovať späť. Popri rozhovoroch o Libérii, politickej a ekonomickej kríze v Zimbabwe, boji proti AIDS v Afrike, boli hlavnými bodmi agendy Bushovej návštevy vojna proti terorizmu a obchod.
Bush zanechal len malý dojem medzi obyčajnými Afričanmi a uprostred rétoriky a podávania rúk s lídrami, s ktorými sa stretol, bolo pre mnohých na kontinente ťažké zbadať, čo sa podarilo dosiahnuť. "Prišli v štýle Hollywood na Air Force One, vyvolali kontroverzné reakcie, a potom odleteli, a nechali mnohých Afričanov zmätených - načo vlastne prišli," napísal juhoafrický Sowetan Sunday World.
Bush opätovne uistil o záväzku predložiť americkému Kongresu schváliť program boja proti AIDS v Afrike a Karibiku v hodnote 15 miliárd dolárov. Takisto vystúpil s novým plánom v sume 100 miliónov dolárov na pomoc východoafrickým štátom na boj s al-Kájdou a ďalšími militantnými skupinami.
Návšteva amerického prezidenta zatienila výročný summit Africkej únie (AÚ) v Mozambiku konajúci sa minulý týždeň, a odpútala pozornosť od úsilia vytvoriť africkú mierotvornú jednotku a odchodu predstaviteľov Nigérie a Ugandy v kritickom období. Jakkie Cilliers, výkonný riaditeľ Inštitútu pre bezpečnostné štúdie v Pretórii uviedol, že načasovanie bolo nešťastné. Ako však dodal, "príchod amerického prezidenta do Afriky je významný, umožní tlačiť na USA v otázke Libérie, ale Spojené štáty sa budú snažiť vyhnúť sa vojenskému zapojeniu v Afrike". Predstavitelia afrických krajín jeden po druhom vyzvali Busha, aby vyslal jednotky a poskytol financie s cieľom zaistiť bezpečnosť a krehké prímerie na ukončenie 14 rokov trvajúcej a stále nekončiacej občianskej vojny v Libérii, ktorú v 19. storočí založili oslobodení čierni otroci z Ameriky.
Bushov opatrný postoj k vyslaniu jednotiek, ktoré by sa spojili s plánovanou, prevažne africkou mierotvornou misiou, vyplýva z ťažkých amerických záväzkov v Iraku ako aj krvavého odchodu Washingtonu z posledného afrického výpadu v Somálsku pred desiatimi rokmi. Lídri AÚ sa nedokázali dohodnúť na plánoch pre mierovú jednotku afrického kontinentu, a predseda únie, mozambický prezident Joaquim Chissano, uviedol, že zlyhanie Západu v rešpektovaní finančných záväzkov predlžuje vojnu v Burundi. "Spojené štáty a Británia prisľúbili financovanie mierových jednotiek z Mozambiku a Etiópii, ale peniaze sme nevideli. Výsledkom je, že prítomnosť mierotvorcov v oblasti je veľmi malá," povedal pre Reuters v nedeľu, kedy rebeli obnovili krvavé útoky na metropolu Burundi, Bujumbura.
Dôležitou záležitosťou Bushovej návštevy, ktorá nepriniesla jasnú odpoveď, bolo Zimbabwe, kde prezidenta Roberta Mugabeho obvinila opozícia zo sfalšovania volieb, násilia a korupcie, ktorá spôsobila chronický nedostatok potravín a 70 percentnú nezamestnanosť. Mugabe tvrdí, že za ekonomickými problémami je sabotáž zo strany štátov Západu rozhnevaných kvôli konfiškácii fariem bielych vlastníkov a rozdeleniu pôdy čiernym bezzemkom.
Pred cestou do Afriky americký minister zahraničných vecí Colin Powell vyzval štáty susediace so Zimbabwe, aby zvýšili nátlak na Mugabeho s cieľom primäť ho rešpektovať zákon a rokovať s oponentmi. V Pretórii však Bush vyhlásil, že nebude zasahovať do tichej diplomacie prezidenta Juhoafrickej republiky (JAR) Thaba Mbekiho v otázke Zimbabwe. Bush privítal Mbekiho vyhlásenie, že Mugabe rokoval s hlavným opozičným Hnutím za demokratickú zmenu (MDC), až na to, že MDC o takýchto rozhovoroch nevie nič. Bush počas piatich dní v Afrike navštívil Senegal, JAR, Botswanu, Ugandu a Nigériu.
