Bútorovcov prišli okrem bývalých spolupracovníkov z Inštitútu pre verejné otázky pozdraviť napríklad Kováčovci, Miklošovci, Jakubiskovci, Kresánkovci, Stano Radič, Ronald Weiser, Ľudo Kaník, František Kovár, Pavol Traubner a ďalší priatelia. Nosili im kvety aj darčeky, Juraj Jakubisko Bútorovcom daroval vlastný obraz. FOTO SME – PAVOL MAJER
Na uvítacom večierku Martina Bútoru po návrate z USA sa čakalo na jediné – že verejne ohlási svoju kandidatúru na prezidenta. A hoci to pred prítomnými nepotvrdil, z jeho slov je jasné, že má v hlave veľkého chrobáka: „K takému vážnemu rozhodnutiu sa nedá dospieť krátkou cestou. Faktom však je, že máme chuť sa veľmi energicky pustiť do verejného života.“
S manželkou Zorkou štyri roky pôsobil v USA, no nielen v Amerike platí, že národ má takého panovníka, akého si zaslúži. Opýtali sme sa teda, prečo by si Slovensko zaslúžilo Martina Bútoru: „Táto krajina si zaslúži na tomto poste človeka, ktorý ju privedie ďalej, ktorý verí vo vnútorný potenciál, aký tu je.“ Prípadná kandidatúra by však zasiahla do vzťahov s ostatnými kandidátmi. „Ferka Mikloška, môjho starého kamaráta, poznám už od predrevolučných čias a Eduarda Kukana poznám ako svojho šéfa. Mali sme vždy korektný vzťah.“ (th)
