Ženeva 31. augusta (TASR) - Skupina 438 z veľkej časti afganských utečencov, ktorí našli útočisko na nórskej lodi Tampa a momentálne sú v blízkosti austrálskeho Vianočného ostrova, sa podľa expertov na morské právo ocitla v "hlbokej právnej diere". Tú ponechali účastníci dohôd o morskom práve v príslušných dokumentoch zrejme úmyselne, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse s odvolaním sa na vyjadrenie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) so sídlom v Ženeve. Odborníci zo spomínaných inštitúcií tvrdia, že medzinárodné morské právo nerieši otázku právnej zodpovednosti Austrálie, Indonézie alebo inej krajiny, ktorá by mohla utečencov prijať a situácia emigrantov na nórskej lodi nevyzerá z tohto pohľadu vôbec ružovo. Okrem výziev, adresovaných vládam zúčastnených krajín, majú v takýchto prípadoch zviazané ruky aj medzinárodné organizácie.
Podľa vyjadrenia odborníkov Medzinárodného morského súdu v Hamburgu sú posádky lodí povinné zachrániť ľudí z havarovaných plavidiel. Túto povinnosť si kapitán Tampy prijatím utečencov na palubu splnil. Morské právo však neurčuje, v ktorom prístave má veliteľ lode stroskotancov vyložiť. A predovšetkým neexistuje povinnosť donútiť hociktorú krajinu na Zemi, aby utečencov prijala.
Po tom, ako nórska loď prenikla do austrálskych výsostných vôd a vyslala núdzový signál SOS, bola Austrália podľa medzinárodného morského práva povinná poskytnúť posádke a cestujúcim na lodi lekársku pomoc a potraviny.
Nórska loď sa môže taktiež pohybovať v austrálskych výsostných vodách neobmedzenú dobu - za predpokladu, že nezačne loviť ryby alebo ťažiť v mori ropu. Bez povolenia úradov príslušnej krajiny nesmie však jej palubu opustiť ani jeden človek.
Skutočnosť, že Austrália najskôr odmietla poskytnúť utečencom lekársku pomoc a chcela si vynútiť vojenskými prostriedkami, aby loď odplávala späť do medzinárodných vôd, možno však považovať za jasné porušenie medzinárodného morského práva, uzatvára rakúsky denník.
jč juh
