už v rámci rôznych misií rozmiestnené vo viacerých krajinách. Nedá sa predpokladať, že krajiny ako Francúzsko, Nemecko alebo Belgicko budú súhlasiť s kľúčovou úlohou NATO v Iraku, pokiaľ budú Spojené štáty krajinu okupovať a pokiaľ ostane politická moc v rukách dočasného amerického správcu Paula Bremera. Francúzsko a Nemecko už otvorene povedali, že bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN vyslanie jednotiek NATO do Iraku nepodporia.
Americký Senát tento týždeň schválil podnet prezidenta Georgea W. Busha požiadať NATO a Organizáciu spojených národov (OSN) o pomoc v mierotvornom úsilí a pri obnove Iraku. Podľa rezolúcie Senátu sú totiž podmienky v Iraku hrozbou pre amerických vojakov. "Prípadnú úlohu NATO v Iraku v budúcnosti zvažujeme s našimi spojencami," uviedol minister USA zahraničia Colin Powell. "NATO od USA nedostalo žiadnu žiadosť týkajúcu sa širšej úlohy v Iraku," povedal naopak nemenovaný predstaviteľ aliancie. Členské krajiny Severoatlantickej aliancie sa koncom mája dohodli, že poľskej stabilizačnej misii v Iraku poskytnú obmedzenú pomoc v piatich oblastiach, počnúc spravodajskými službami a končiac logistikou, no o rozšírení svojej pôsobnosti v krajine zatiaľ neuvažujú.
Nemenovaný vysoký predstaviteľ NATO však považuje za "vysoko pravdepodobné, že aliancia prevezme mierotvornú misiu v Iraku do jesene roku 2004", podobne ako sa to stalo v Afganistane. Tam aliancia tiež najprv zohrávala len pomocnú rolu, no čoskoro preberie úplné velenie mierovej operácie. Ďalším problémom však je i dostatok akcieschopných jednotiek NATO. Krajiny aliancie už majú svojich vojakov v Bosne, Kosove, Afganistane a vo viacerých afrických krajinách. "Nie je pravda, že v Európe sa nachádza dosť akcieschopných jednotiek," uviedol kanadský veľvyslanec pri NATO David Wright. Dodal, že NATO "nemôže sľúbiť, čo nedokáže poskytnúť".
