University Park 31. augusta (TASR) - Prvé suchozemské rastliny začali osídľovať pevninu pred asi 700 miliónmi rokov. Prvé primitívne huby sa na súši objavili ešte skôr - pred 1,3 miliardami rokov. Na základe rozsiahlej genetickej štúdie, o ktorej informoval časopis Science, to zistili americkí vedci z Pennsylvania State University (PSU).
Vedci sa doteraz opierali o staršie výskumy ribozómových génov buniek, podľa ktorých sa "výsadok" rastlín na pevnine začal pred 600 miliónmi rokov. Prvé rastlinné fosílie majú len 470 miliónov rokov, čo je však pravdepodobne spôsobené tým, že mäkké časti rastlín na takýto spôsob konzervácie nie sú najvhodnejšie.
Toto dôležité zistenie pomôže lepšie pochopiť dva zásadné momenty vo vývoji života na povrchu Zeme. Ide o takzvaný efekt snehovej gule a kambrickú explóziu.
Pojem efekt snehovej gule označuje drastické ochladenie podnebia pred 750-580 miliónmi rokov. Celá Zem, súš aj oceány, boli vtedy pokryté hrubou vrstvou snehu a ľadu. Chlad takmer vyhubil všetok život na našej planéte. Počas následného oteplenia došlo k explozívnemu vývoju rôznych druhov rastlín a zvierat. Táto epocha sa nazýva kambrická explózia, pretože spadá do obdobia kambria pred asi 530 miliónmi rokov.
"Pokles teploty a evolúcia nových druhov môže súvisieť s nárastom a poklesom koncentrácie atmosférického oxidu uhličitého, ktorý regulovali už existujúce huby a rastliny," povedal Blair Hedges z PSU pre časopis Nature. Úplne prvé huby boli podľa Hedgesa primitívne lišajníky, ktoré žili v symbióze s fotosyntetickými organizmami ako cyanobaktériami a zelenými riasami.
Tieto huby a neskoršie suchozemské rastliny odčerpali z atmosféry veľké množstvá oxidu uhličitého (CO2). A pretože CO2 je skleníkový plyn, musela zákonite klesnúť aj teplota na Zemi. "Boli aj iné príčiny, ktoré mohli viesť k ochladeniu, napríklad vtedajšia poloha kontinentov, ale ja si myslím, že nízka koncentrácia CO2 v atmosfére hrala najdôležitejšiu úlohu," uviedol Hedges.
Všetky uvedené závery vyvodil Hedgesov tím z rozsiahlej genetickej analýzy potomkov dávnych rastlín a húb. Z molekulárnych hodín v génoch mohli vedci určiť obdobie počiatku osídľovania súše. Hnacím motorom týchto hodín je permanentná mutácia génov. Pretože sa pravidelne opakuje, je dokonalým zdrojom informácií o vývoji každého druhu.
