ekúcie počas režimu Saddáma Husajna. Hakim však v tomto momente vylúčil "vypovedanie vojny" okupačným silám zo strany Šiítov. "V Iraku je šiítska väčšina, no bývalý režim sa k nej správal ako k menšine. Za túto perzekúciu musí byť kompenzovaná," povedal.
Viac a viac Iračanov je podľa Hakima proti prítomnosti spojeneckých síl v krajine. "Prišli v mene oslobodenia, no stali sa okupantmi. To našich ľudí hnevá," konštatoval a dodal, že ak ľudia stratia trpezlivosť, môžu nastať nepokoje. Hakim je lídrom Najvyššej rady islamskej revolúcie v Iraku. Skupina bola založená v Teheráne, kde Hakim žil až do pádu Saddámovho režimu. Šiíti tvoria v Iraku až 65 percent celkovej populácie, ktorá predstavuje 26 miliónov obyvateľov. V budúcej vláde očakávajú asi 50 percent postov.
Podobný, no ostrejší odkaz prišiel aj od lídra sunitskej menšiny v meste Falludža šejka Abdulláha Džanábiho. Ten obyvateľov Falludži vyzval, aby dali spojeneckým jednotkám šesť mesiacov na opustenie krajiny. "Po skončení tohto termínu sa trpezlivosť moslimov vyčerpá a bude vyhlásená Svätá vojna (džihád)," varoval Džanábi.
