Riga 30. augusta (TASR) Jevgenij Kopytov žije v Lotyšsku takmer 53 rokov, hoci ostatné desaťročie nebol občanom tejto či nejakej ďalšej krajiny. To sa ale čoskoro zmení. "Zložil som skúšky, podpísal prísahu a o približne mesiac by som mal dostať svoje občianstvo," hovorí Kopytov, profesor počítačovej vedy.
Kopytovov príbeh sa podobá príbehom tých mnohých ľudí, ktorí emigrovali do Lotyšska z ostatných častí Sovietskeho zväzu v priebehu piatich desaťročí sovietskej nadvlády. Tá skončila pred desiatimi rokmi v auguste, keď puč zástancov tvrdej línie v Moskve skončil neúspešne. Kopytov sa presťahoval do Lotyšska z Bieloruska so svojimi rodičmi v roku 1956. Ďalší prišli z Ruska, Ukrajiny a iných oblastí. Keď sa v roku 1991 Sovietsky zväz rozpadol a Lotyšsko opäť získalo nezávislosť, on a približne 650,000 ďalších rusky hovoriacich imigrantov si uvedomili, že nepatria do žiadnej krajiny. Lotyšsko rozhodlo, že udelí občianstvo iba tým, ktorý v ňom pobývali pred inváziou Moskvy v roku 1940 a ich potomkom v snahe zvrátiť desaťročia "rusifikácie", a to aj napriek tomu, že veľa rusky hovoriacich obyvateľov podporovalo túžbu Lotyšska po nezávislosti. Od roku 1995 Lotyšsko umožnilo týmto ľuďom bez občianstva získať občianstvo ak zložia skúšku z lotyšského jazyka a histórie. Avšak v tom čase mohli tejto požiadavke vyhovieť iba niekoľkí, začínajúc najmladšími. To Kopytova a mnohých ďalších znevýhodnilo. Pod tlakom západu hlavne z Európskej únie, ku ktorej sa chce Lotyšsko pripojiť a po celonárodnom referende v roku 1998 bol tento systém liberalizovaný. Takzvaný "systém okna", ako bol známy kvôli vekovým obmedzeniam, kritizovalo Rusko s tým, že Lotyšsko diskriminuje rusky hovoriacich obyvateľov. Hoci nesúhlasí s prvým systémom, Kopytov cíti, že Lotyšsko je jeho domov a bol netrpezlivý, aby sa stal naturalizovaným Lotyšom hneď ako by mohol. Myslím si, že prvý zákon bol zlý, avšak nie som ten typ človeka, ktorý tu môže iba bývať (bez občianstva)," dodáva. Na základe "systému okna" a pravidiel o získaní občianstva, ktoré nasledovali, Kopytov a približne 45,000 rusky hovoriacimi obyvateľmi dostalo občianstvo, čo však ponechalo približne 535,000 ľudí z 2,4 miliónovej lotyšskej populácie bez štátnej príslušnosti. Niektorí sa pravdepodobne nikdy nestanú občanmi tejto pobaltskej republiky, pretože považujú naturalizáciu za ponižujúcu alebo pretože nikdy nebudú hovoriť lotyšsky. Je to veľmi ťažké učiť sa jazyk, keď máte 54 rokov a pred rokom 1991 to nebolo potrebné," povedala jedna ruská žena, keď čakala pri ruskej ambasáde v Rige, aby mohla požiadať o občianstvo. Podľa prieskumu úradu pre naturalizáciu, ktorý uskutočnili minulý rok, približne 11 percent obyvateľov Lotyšska bez občianstva uvažuje o odchode z tejto krajiny, zatiaľ čo 71 percent sa rozhodlo zostať. Sú to ekonomické faktory, ktoré držia veľa Rusov v Lotyšsku. Priemerný mesačný plat je tu v porovnaní s európskym štandardom malý - 240 amerických dolárov, ale je stále lepší než "ruských" 113 dolárov mesačne. Mnoho Rusov však len neprežíva podľa miestnych štandardov prosperujú. Jedným z nich je Valerij Kargin, prezident najväčšej lotyšskej banky Parex Bank. "Panuje tu pocit, že ľudia sú v priemere bohatší v Lotyšsku (než v Rusku)," dodáva Kargin. Štyridsaťročný Kargin patrí medzi niekoľkých milionárov v krajine. Tvrdí, že cíti kultúrne spojenie s Ruskom, avšak pokladá sa za lotyšského vlastenca, pretože sa tu narodil. Pre neho je táto krajina zemou príležitostí. Som vďačný Lotyšsku, že mi dovolilo zarobiť peniaze a myslím si, že na druhej strane si ma tento štát tiež cení," dodáva Kargin. Avšak nie každý môže mať úspech ako podnikateľ a mnoho miestnych rusky hovoriacich obyvateľov je v nevýhode na trhu práce, kde neznalosť jazyka znamená, že sa nemôžu uchádzať na niektoré pracovné miesta. Zatiaľ čo vo väčšine súkromného sektora neexistujú obmedzenia, ovládanie lotyštiny sa vyžaduje na pozíciách v štátnom sektore. Napriek tomu mnoho rusky hovoriacich obyvateľov v Lotyšsku zostáva a spoliehajú na to, že ich perspektívy budú optimistickejšie, keď sa krajina pripojí k Európskej únii. Ak všetko pôjde podľa plánu, malo by sa tak stať okolo roku 2004.
Európska únia má na lotyšskú politiku voči menšinám pozitívny vplyv. Obavy o prijateľnosť krajiny v Bruseli hrali dôležitú úlohu počas referenda v roku 1998 o občianstve a zostavovaní zákona o štátnom jazyku, ktorý dodržiavanie požiadaviek v otázke štátneho jazyka v súkromnom sektore uvoľnil. Prieskumy ukazujú, že Lotyši a Rusi sú v rovnakej miere za vstup do Európskej únie, hoci obyvatelia bez občianstva ho podporujú už menej. Avšak v otázke vstupu do NATO, kľúčového zahraničnopolitického cieľa krajiny, je medzi oboma skupinami obyvateľstva dramatický rozdiel. Lotyši, 58 percent z nich je za členstvo v NATO, vnímajú alianciu ako záruku bezpečnosti po stáročiach dominantného postavenia Ruska. Na druhej strane iba 18 percent miestnych rusky hovoriacich obyvateľov podporuje vstup do aliancie. Mnohí z nich sa obávajú, že by to mohlo viesť k väčším problémom v už tak často mrazivých vzťahoch Rigy a Moskvy. Niektorí kritici lotyšskej menšinovej politiky hovoria, že krajina sa uberá zlou cestou tým, že si odcudzuje rusky hovoriacich obyvateľov, ktorí tvoria jednu tretinu populácie. "Musíme byť múdri, opatrní a korektní k tunajšej ruskej populácii, aby sa nestali piatou kolónou," tvrdí profesor na Umeleckej akadémii Lotyšska Mavrik Vulfson. "Keď idem do Ruska, cítim sa ako hosť. V Lotyšsku som doma, aj napriek všetkým problémom, ktorým tu čelíme," dodáva k celému problému rusky hovoriaci člen lotyšského parlamentu Boris Cilevič.
