Belehrad 30. augusta (TASR) - Juhoslovanská vláda dnes predložila návrh na reformu spoločného zväzu Srbska a Čiernej Hory. V pláne dominuje úsilie Belehradu zachovať spoločný štát, no s minimálnymi federálnymi funkciami.
Návrh však okamžite zamietli predstavitelia vládnucej strany v Čiernej Hore, ktorej vedenie vytrvalo presadzuje voľný zväzok dvoch nezávislých štátov.
Na základe vládneho návrhu by nová juhoslovanská federácia mala naďalej spoločnú zahraničnú a obrannú politiku, zdieľanú pohraničnú kontrolu a spoločný menový a colný systém, ako aj právne a administratívne procedúry.
"Cieľom ústavnej reformy je racionálne organizovaný, efektívny a stabilný federálny štát," vyhlásil juhoslovanský premiér Dragiša Pešič.
Srbsko a Čierna Hora sú jedinými republikami bývalej šesťčlennej socialistickej Juhoslávie, ktoré zostali po jej násilnom rozpade v roku 1991 a nasledujúcich občianskych vojnách. Napäté vzťahy medzi oboma zväzovými republikami, ktoré tvoria dnešnú JZR, sa vyhrotili počas autoritatívnej vlády prezidenta Slobodana Miloševiča v dôsledku jeho centralistických tendencií.
Čierna Hora si však aj napriek tomu postupne začala presadzovať svoju vlastnú samosprávu v rámci federácie, nahradila dinár nemeckou markou a začala realizovať aj vlastnú zahraničnú politiku.
Hoci na papieri zostali právomoci federálnych orgánov na základe juhoslovanskej ústavy z roku 1992 oveľa širšie, v praxi je jedinou spoločnou inštitúciou už prakticky len juhoslovanská armáda.
Plán na reformu federácie vypracovala Demokratická opozícia Srbska (DOS), vládnuci blok v srbskej časti federácie, v spolupráci s čiernohorskou projuhoslovansky orientovanou koalíciou Spoločne za Juhosláviu, ktorá je v zväzovej vláde síce partnerskou koaličnou stranou, no v samotnej Čiernej Hore je v opozícii.
Juhoslovanský minister vnútra Zoran Živkovič vyjadril nádej, že rozhovory o návrhu o budúcnosti federácie čoskoro dospejú k výsledku. "Očakávam, že všetci, ktorí môžu ovplyvniť konečné znenie a definíciu tejto platformy, vyjadria svoje názory do jesene. Potom (návrh) predložíme zväzovému parlamentu i parlamentom oboch členských štátov," uviedol Živkovič.
Premiér Pešič vyjadril túžbu belehradskej vlády hovoriť s predstaviteľmi Čiernej Hory, pretože do dokumentu by mala byť zahrnutá aj "ich politická vôľa."
Miodrag Vukovič, popredný predstaviteľ čiernohorskej Demokratickej strany socialistov (DPS) prezidenta Mila Djukanoviča, však návrh Belehradu napadol. Podľa jeho slov vládnuce strany v Čiernej Hore federálny štát neuznávajú a len urýchlia svoje plány na usporiadanie referenda o nezávislosti.
"V posledných pár mesiacoch sa táto úplne nelegitímna štruktúra snaží určiť spôsob, ako redefinovať vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou bez toho, že by sa vôbec spýtala Srbska alebo Čiernej Hory," domnieva sa Vukovič.
