entu a predseda zahraničného výboru Národnej rady SR Ján Figeľ. Ďalšie rokovania o novej ústavnej zmluve budú prebiehať na európskej Medzivládnej konferencii, ktorá sa začne 15. októbra. K návrhu, ktorý predložil predseda konventu a bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing, majú najväčšie pripomienky najmä menšie krajiny EÚ, ktoré sa obávajú, že navrhovaná reforma európskych inštitúcií by mohla ohroziť ich rozhodovacie kompetencie.
Figeľ napriek tomu tvrdí, že d´Estaingov návrh je v mnohých záležitostiach posunom vpred. Platí to najmä v oblasti zjednodušenia zmlúv, redukcie počtu právnych nástrojov a sprehľadnenia a posilnenia rozhodovacieho procesu v EÚ. Návrh nevytvára nové inštitúcie, ale mení doterajšie, hlavne Európsku radu a Európsku komisiu. Za citlivé otázky sa dá naďalej podľa Figeľa považovať zahraničná politika, obrana, dane, imigrácia, trestné právo a systém sociálneho zabezpečenia. Pri rozhodovaní o týchto otázkach by mala byť aj po prijatí ústavnej zmluvy podľa Figeľa zachovaná jednomyseľnosť. "Slovensko musí analyzovať všetky súvislosti návrhu ústavnej zmluvy," hovorí Figeľ. Touto otázkou by sa mala zaoberať nielen vláda, ale aj parlament, a výsledné stanovisko by obe inštitúcie mali pripraviť najneskôr do septembra, aby vláda mohla ísť na októbrové rokovanie Medzivládnej konferencie s jasným mandátom.
Podľa Figeľa je veľmi dôležité, aby Medzivládna konferencia "bola vážnym negociačným a politicko-právnym procesom, nie iba akousi ceremóniou". "Návrh je možné a potrebné v niektorých záležitostiach ďalej precizovať a vylepšiť. Je potrebné, aby menšie krajiny vrátane Slovenska naďalej spolupracovali pri presadzovaní oprávnených požiadaviek, ktoré smerujú k vyváženosti pri rozhodovacích mechanizmoch a k zabezpečeniu rovnosti členských krajín v zastúpení v jednotlivých inštitúciách EÚ," tvrdí Figeľ.
