cký generál Tommy Franks, ktorý velil vojne proti Bagdadu.
Franks, ktorý nedávno odstúpil z postu šéfa ústredného amerického velenia a onedlho bude penzionovaný, povedal pred výborom Snemovne pre ozbrojené služby, že "za daný deň to bude niečo medzi 10 a 25 násilnými incidentmi" v Iraku, kde sa nachádza asi 148 tisíc amerických vojakov. Nepodľahol pokusom Demokratov označiť súčasné bojové podmienky za partizánsku vojnu so slovami, že tento typ operácií by bol podporovaný zo strany obyvateľov, ale že Iračania nepodporujú násilie.
Demokrat Ike Skelton za Missouri povedal, že ak zostane zachovaný súčasný charakter amerického pôsobenia v Iraku, Spojené štáty sa môžu ocitnúť "v agónii partizánskej vojny na dlhé roky". "Nemôžeme odísť z Iraku. Musí to byť úspech. Keby to úspech nebol, kredibilita Spojených štátov amerických ako vodcu v tomto oslobodenom svete by dostala úder pod pás. Nemôžeme to dopustiť," uviedol Skelton.
Od 1. mája, kedy USA deklarovali hlavné boje za ukončené, bolo v nepriateľských akciách v Iraku zabitých 31 amerických vojakov. Franks rozdelil Iračanov do dvoch kategórií, pričom v prvej skupine sú "pro-koaliční" Iračania, alebo tí, ktorí sú neutrálni a čakajú, či by mohli získať isté ekonomické výhody zo zmeny moci v Bagdade. Do druhej skupiny generál zaradil Baathistov podporujúcich bývalého prezidenta Saddáma Husajna a "džihádistov", ktorých nedefinoval, ale zaradil medzi teroristov. Podľa Franksa je prvá skupina väčšia oproti druhej, ktorá vyvoláva násilie.
Na otázku, či do Iraku prenikajú zahraniční ozbrojenci, aby útočili na amerických vojakov, Franks odpovedal: "Je ťažké v tejto chvíli odpovedať, naše sily ich hľadajú". Franks dodal, že americké jednotky zrejme v Iraku zostanú až do zvolenia novej vlády, aj keď na budúci rok by mal byť počet vojakov zredukovaný. Generál je toho názoru, že hrozba zo strany Iraku v podobe biologických, chemických a jadrových zbraní nebola pred vojnou prehnaná. "Som skutočne presvedčený, že nájdeme zbrane alebo dôkazy o nich," povedal.
