Viedeň 30. augusta (TASR) - Celé desaťročia kŕmia obetavé mamičky svoje deti špenátom, tvrdiac svojim často protestujúcim potomkom, že zelený prívarok obsahuje veľa železa. V tomto prípade ide o dvojitý omyl: špenát vôbec neobsahuje nadmerné množstvá železa a zvýšený obsah železa v krvi vonkoncom nie je zdravý, tvrdí v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse známy rakúsky neurológ Dr.Stefan Kiechl z Univerzitnej kliniky v Innsbrucku.
Vo vedeckých kruhoch sa začína čoraz častejšie vysvetľovať vznik artériosklerózy, jednej z hlavných príčin srdcového infarktu a mozgovej príhody, ukladaním tuku na stenách ciev a jeho následným okysličovaním. Práve oxidačný proces spôsobí, že cievna stena zhrubne a neskôr sa upchá úplne, čo vedie k nedokrveniu srdcového svalu alebo mozgového tkaniva. Najnovšie výskumy innsbruckých lekárov potvrdili, že jedným z najrizikovejších faktorov poškodenia ciev je pitie alkoholu. Zároveň sa však ukázal aj priamy súvis medzi vysokým obsahom železa v krvi a začiatkom vápenatenia ciev, tvrdí Kiechl.
Ukazuje sa, že železo hrá rozhodujúcu úlohu pri zmene štruktúry tukov v krvi, na ktoré vplýva pomocou oxidácie. "Železo prispieva k rýchlejšiemu okysličovaniu lipidov a tieto môžu po určitej dobe vytvoriť základ pre vznik artériosklerózy. Železo pôsobí pravdepodobne v kombinácii s vysokým obsahom cholesterolu v krvi," hovorí Kiechl a dodáva, že stredoveké púšťanie žilou bolo akousi primitívnou ale účinnou ochranou proti prehusteniu krvi a pomáhalo vyplaviť aj krvné usadeniny. Tento stredoveký zásah by sa v dnešnej dobe dal kompenzovať veľmi jednoducho: darovaním krvi, pričom by stačilo navštíviť transfúznu stanicu dvakrát ročne.
Na druhej stránke má železo v ľudskom organizme nezastupiteľnú úlohu v imunitnom systéme. U pacientov, trpiacich na chronické zápaly, infekcie a málokrvnosť ukážu laboratórne skúšky zvyčajne aj nízky obsah železa v krvi.
Úlohou výskumu bude teraz nájsť preparáty, zabezpečujúce rovnováhu obsahu železa v krvi.
