Zistenia, zverejnené v prestížnom vedeckom časopise Nature, dokazujú, že ľudský genóm obsahuje mimoriadne bohaté zdroje informácií o ľudských bytostiach, evolúcii, medicíne a psychológii. Výskum bol ukončený ešte v júni minulého roka, no až doteraz trvalo spracovanie získaných informácií. Mapa ale ešte stále nie je úplná, čo si vyžiada ďalšie skúmania.
Bádanie pod hlavičkou Medzinárodného konzorcia na zoradenie ľudského genómu (IHGSC) tiež ukázalo, že ľudský genóm obsahuje od 30.000 do 40.000 génov, čo je oveľa menej, ako sa predpokladalo. Človek má pritom mnoho génov totožných s jednoduchšími organizmami, akým je napríklad hlísta.
Vedci zistili aj iné zaujímavé novinky. Väčšina variácií - mutácií, ktoré podliehajú evolúcii a prinášajú postupnú zmenu - je v chromozóme Y. Takže väčšina mutácií sa udeje na chromozóme Y, ktorý je viazaný na samčie pohlavie.
Vedci tiež zistili, že to, čo nazývame "rasa", nemá žiaden genetický základ. Medzi skúmanými osobami boli len minimálne rozdiely.
Politickí predstavitelia Nemecka sa dnes v tejto súvislosti zaviazali podporovať rozvoj výskumu genómu. V prípade Nemecka totiž ide o citlivú otázku, ktorá má korene v ére vlády nacizmu v krajine. Vedci vo vtedajšom Nemecku sa usilovali vytvoriť tzv. nadradenú rasu. Spolková vláda venuje podľa vyjadrenia ministerky školstva a výskumu Edelgard Bulmahnovej v nadchádzajúcich troch rokoch pre národné centrá na výskum tejto problematiky 870 miliónov mariek.
Výskumníci ďalej zistili, že naša budúcnosť nie je v génoch, ale v bielkovinách. Zdá sa, že ľudské telo sa svojmu okoliu prispôsobuje práve rozrušovaním a prekombinovaním proteínových "produktov" génov.
Každý gén vyrába jednu bielkovinu - čo je základná funkcia každej bunky. Vedci už predtým zistili, že proteíny musia byť nejakým spôsobom podrobené procesu štiepenia a až potom môžu byť užitočné. Čo nebolo až doteraz známe, je miera, do akej je tento predpoklad správny.
Dôsledky najnovších štúdií výrazne zasiahnu do oblasti medicíny, ktorá dúfala, že vďaka genetike poľahky nájde odpovede na otázky o chorobách a reakciách ľudí na lieky.
