Brusel 9. júla (TASR) - Aby Slovensko dokázalo v Európskej únii presadzovať svoje záujmy, musí si v prvom rade stanoviť jasné priority a na ich presadzovanie hľadať spojencov. Povedal to nový slovenský veľvyslanec pri EÚ Miroslav Adamiš.
Dôležité bude tiež zabezpečiť dobrú koordináciu medzi bruselskou misiou pri únii a ústredím v Bratislave, a posielať správnych ľudí na správne miesta.
"Musíme si v prvom rade stanoviť svoje vlastné priority, nemusí ich byť veľa, ale musia byť také, ktoré sú pre Slovensko dôležité," povedal Adamiš v rozhovore pre TASR. Ako príklad uviedol zvyšovanie zamestnanosti alebo prilákanie zahraničných investícií.
Na presadzovanie akýchkoľvek názorov však bude Slovensko podľa veľvyslanca potrebovať spojencov. "Ale nielen my, myslím, že aj Francúzsko, aby presadilo nejakú svoju myšlienku, potrebuje spojencov. Ani samotné Francúzsko či Nemecko nemajú (v Rade EÚ) dostatok hlasov, aby svoje zámery presadili sami," dodal Adamiš.
"O to viac Slovensko ako krajina s menším počtom hlasov - zámerne nehovorím malá krajina, pretože takéto delenie neuznávam - bude musieť na presadzovanie svojich záujmov hľadať spojencov," zdôraznil veľvyslanec.
Očakáva, že sa SR nebude orientovať len na nových členov. "Ja by som po vstupe už príliš nerozlišoval medzi starými a novými, ale medzi tými, ktorí budú mať zadefinovanú tú istú prioritu, budú mať na vec taký istý názor ako my," dodal.
Pri presadzovaní národných záujmov v EÚ je nevyhnutná koordinácia medzi zastúpením v Bruseli a ústredím a príprava stanovísk a inštrukcií k jednotlivým bodom, o ktorých sa rokuje na zasadnutiach COREPERu, teda výboru stálych predstaviteľov členských štátov EÚ v Bruseli.
"My sme už v Bratislave pripravili tento systém koordinácie, za prípravu inštrukcií a stanovísk je zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí a tento systém je už za tri mesiace (od podpisu prístupovej zmluvy) dobre naštartovaný," povedal veľvyslanec.
Rovnako dôležité je personálne obsadenie bruselskej misie i jednotlivých rezortov v Bratislave. Misia má dnes okolo 30 diplomatov, do konca roka by to malo byť podľa Adamiša 39 a na budúci rok príde ďalších päť.
"Takže v čase vstupu (1. máj 2004) by to malo byť okolo 45 diplomatov. Ja považujem takýto stav za optimálny, samozrejme až čas ukáže, či je to dostatočný počet, alebo treba misiu ešte posilňovať," hovorí veľvyslanec. Predpokladom však je, že na isté špecializované výbory, ktorých je v Rade EÚ vyše 200, budú chodiť aj experti z Bratislavy.
Dnes je to ešte zložité, lebo hoci kvalifikovaní ľudia na rezortoch sú, finančné obmedzenia im nedovoľujú cestovať na všetky potrebné zasadnutia. Po vstupe však bude EÚ Slovensku ako členskej krajine platiť účasť jedného či dvoch delegátov na zasadnutiach, čo štátnu správu výrazne finančne odbremení.
Adamiš je presvedčený, že Slovensko má dostatok schopných a kvalifikovaných ľudí a neobáva sa preto ani možného odchodu mnohých z nich do európskych inštitúcií, ktoré ponúkajú neporovnateľne vyššie platy ako slovenská štátna správa.
"Aj z misie už dvaja ľudia odišli, ale ja by som to nevidel ako problém alebo tragédiu, skôr by som to videl pozitívne, že máme schopných ľudí, ktorých vieme ponúknuť a o ktorých je záujem. Dokazuje to, že na rezortoch sú schopní ľudia," povedal veľvyslanec. Na Slovensku je podľa neho dosť odborníkov, aby kolektív 45-50 ľudí na bruselskej misii mohol vždy efektívne fungovať.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
