Krásno nad Kysucou 30. augusta (TASR) - Najstaršia obec Čadčianskeho okresu - Krásno nad Kysucou bude od 1. septembra mestom. Národná rada SR o tom rozhodla svojím uznesením 14. júna tohto roka.
Krásno nad Kysucou má výmeru 28 štvorcových kilometrov a žije tam 6 908 obyvateľov. Po Čadci a Turzovke sa Krásno nad Kysucou stane tretím mestom v okrese Čadca.
Prvá písomná zmienka o Krásne nad Kysucou pochádza z roku 1325 a spomína sa ako Krasna. Spočiatku patrila žilinskému dedičnému richtárovi, po odkúpení dedičného richtárstva žilinskými mešťanmi mestu Žilina a neskôr strečnianskemu panstvu. Do začiatku 16. storočia jej chotár siahal až po hranice Sliezska, neskôr vznikli obce Čadca, Zborov, Horelica, Oščadnica, Raková, Staškov, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
V roku 1598 malo Krásno len 30 domov, v roku 1784 už 245 domov a v roku 1828 tam žilo v 325 domoch 2 346 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, drotárstvom, chovom oviec, prácou v lesoch a pltníctvom.
V nedávnej minulosti bola obec charakteristická rozvojom drevárskeho priemyslu. Začiatkom 50. rokov tam bol závod podniku Drevina, ktorý v 80. rokoch zamestnával až 2 500 ľudí. Po roku 1989 privatizácia podniku negatívne ovplyvnila rozvoj obce. Veľa ľudí prišlo o prácu a obec o daňové príjmy. Od augusta minulého roku v areáli drevárskeho závodu pôsobí akciová spoločnosť Forest Trade Company so zahraničnou kapitálou účasťou, ktorá v súčasnosti zamestnáva 250 ľudí.
Historickým unikátom Krásna nad Kysucou je rímskokatolícky kostol sv. Andreja Apoštola, postavený v roku 1861 v neorománskom slohu, ktorý je najväčším v Nitrianskej diecéze. Zachovať sa však nepodarilo 105 metrov dlhý most cez rieku Kysucu, ktorý bol najväčším brvnovým mostom na Slovensku.
Obecným znakom Krásna nad Kysucou je odtlačok pečatidla z 18. storočia s kruhopisom z 13. apríla 1935 - na korune obopätej dvoma ratolesťami je vták obrátený vľavo, sadajúci na zem medzi rastlinami, a nad ním polmesiac.
