Singapur 30. augusta (TASR) - Singapurská školáčka Lysher Lohová odišla jedno ráno z domu svojich rodičov, do školy však neprišla. Desaťročné dievčatko, premiantka triedy s veselou povahou, vystúpila na piate poschodie paneláku, kde bývala, a skočila do prázdna. Na streche po nej zostala len jedna papučka.
Nedávna tragédia malej Lysher rozprúdila verejnú debatu o singapurských školách, ktoré už od útleho veku zaťažujú deti množstvom učenia a očakávajú od nich len tie najlepšie výsledky. Médiá pravidelne radia rodičom, ako si všímať prvé známky stresu u detí, a ako deti nehrešiť za neúspechy, ale považovať ich za súčasť učenia.
Otcovi sa Lysher síce posťažovala na množstvo domácich úloh a so spolužiakmi dokázala žartovať o svojich horších výsledkoch z čínštiny, no nakoniec sa nedokázala vyrovnať s nárokmi svojho okolia. Podľa slov ich slúžky sa dievčatko raz priznalo, že sa po reinkarnácii nechce stať človekom, lebo bude znovu musieť chodiť do školy, robiť si úlohy a súperiť so súrodencami.
Malý ostrov bez prírodného bohatstva už roky kladie dôraz na ľudský kapitál, čo sa prirodzene odrazilo aj v školskom systéme, kde vládne tvrdá konkurencia.
Rodičia v snahe zabezpečiť deťom čo najlepší život losujú o obmedzený počet miest na prestížnych školách, kde ich sedemročné deti začínajú povinnú školskú dochádzku. Nech je výsledok losovania akýkoľvek, mnohé z detí absolvujú po škole ešte súkromné doučovanie a až po ňom sa púšťajú do domácich úloh.
Oficiálnu štatistiku samovrážd v Singapure je veľmi ťažké získať, situácia však pravdepodobne nie je natoľko kritická ako v Japonsku či iných ázijských krajinách. Lysherin prípad však vôbec nie je ojedinelý.
Na poplach bije aj organizácia Singapurských samaritánov, ktorí zriadili prvú linku SOS pre samovrahov. V júni zorganizovali týždeň prevencie, aby pritiahli pozornosť štátu a jeho obyvateľov k problematike stresom trpiacich školákov.
Ministerstvo školstva sa aj vďaka nim rozhodlo riešiť alarmujúcu situáciu, nanešťastie však neodstraňuje príčiny, ale dôsledky. Na školách začínajú pôsobiť psychológovia špecializujúci sa na samovraždy, ktorí majú k dispozícii minimálne dvoch učiteľov ako poradcov.
Deťom však školských úloh, a teda ani stresu, neubudlo. Každý deň sa krčia nad knihami a len občas majú silu posťažovať sa: "Nemáme ani čas na hranie."
