oré sa narodili za mrežami. Deti boli posielané do ústavov a do náhradných rodín - väčšinou príslušníkov ŠtB, ZNB alebo Väzenskej služby.
MFD sa odvoláva na český Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV), ktorý za niekoľko rokov prešiel osobné karty všetkých bývalých väzenkýň a v spisoch i na matrikách zisťoval, či mali deti a čo sa s nimi stalo. Podľa tohto zdroja sa československým väzenkyniam rodili deti takmer výhradne v Prahe na Pankráci, v niektorých prípadoch aj v Litoměřiciach a v Banskej Bystrici. Od februára 1948 do roku 1962 sa ženám za mrežami v ČSSR narodilo 575 detí, z ktorých 19 po pôrode zomrelo. Medzi rodičkami bolo aj 32 žien, uväznených za politickú činnosť. Po roku 1962 sa podľa ÚDV prax zmenila a pôrody už neprebiehali vo väzeniach.
Deti väzenkýň, ktoré zomreli, boli podľa vyšetrovateľa ÚDV Otakara Lišku, ktorý sa kauzou zaoberal tri roky, pochované do šachty na Ďáblickom cintoríne v Prahe. Podľa údajov ÚDV je v šachte asi 15 detských tiel, presne sa to však nedá zistiť, pretože záznamy o pohreboch zhoreli pri požiari.
Námestník riaditeľa ÚDV Pavel Bret pochybuje, že za všetky podivné adopcie z 50. rokov bude niekto trestne stíhaný. Napriek tomu, že každú adopciu podľa vtedy platných predpisov mal potvrdiť súd, čo sa však obchádzalo, ÚDV nenašiel žiaden "centrálny pokyn", ktorý by postup odporujúci zákonom a predpisom nariaďoval. Bret ale nevylúčil trestné stíhania v jednotlivých prípadoch adopcií.
MFD popisuje zatiaľ jediný podrobne zmapovaný prípad osudov adoptovaného dieťaťa z roku 1948, ktoré však nešťastnou náhodou v roku 1961 zomrelo. Keď v máji 1948 tajná bezpečnosť zatkla vysokého úradníka ministerstva vnútra Zdeňka Tomana, jeho žena spáchala samovraždu. Toman o niekoľko dní neskôr z väzenia utiekol a emigroval, niekoľkomesačný syn Ivan Toman sa dostal pod "ochranné krídla ŠtB". Kapitán štátnej bezpečnosti Alois Samec dieťa po pobyte v detskej nemocnici v Prahe-Krči a sirotinci Na Karlove v Prahe pridelil bezdetným manželom Rohanovcom.
Adoptívny otec Ivana Tomana Jiří Rohan bol policajným šoférom a syn bol vo všetkých dokladoch evidovaný ako Michal Rohan. Príbuzní z cudziny po dieťati pátrali do roku 1989 bezúspešne. Po novembri sa podarilo osud Ivana Tomana vypátrať, jeho spis má viac ako 300 strán. Podľa MFD bolo pátranie úspešné, zistilo sa však, že dieťa emigranta už nežije, pretože zomrelo v roku 1961 ako 14-ročné na následky úrazu v pražskom parku Stromovka, uzatvára MFD.
