František Mikloško s mobilom. Ani tento nie je jeho, čuduje sa mu, ale ako vlastnému. FOTO SME – ROMAN KRPELAN
František Mikloško má vo svojich päťdesiatich šiestich rokoch prvý mobilný telefón. Dostal ho od straníckych kolegov k narodeninám. Na tom by nebolo nič počudovaniahodné, keby nebola známa averzia politika k týmto výdobytkom. Nevlastní auto, televízor ani počítač. Televízor, ktorý tiež dostal k narodeninám, daroval rodine, počítač, ktorý mal od Národnej rady, dostalo KDH. Len mobil zatiaľ má. Hoci – v skrini. Odložený. Sám k tomu dodáva: „Dar neprijať sa nepatrí, prijal som ho, ale hneď som ho odložil do skrine, kde leží doteraz. Dostal som aparát, nejakú SIM-kartu a dokonca vraj aj nabíjačka je v škatuli.“
O aký typ mobilného prístroja ide, Mikloško netuší. Nevie ani svoje vlastné číslo: „Všimol som si, že na škatuli je nálepka s číslom začínajúcim sa na 0907, ďalej som sa ešte nedostal. Vraj je to Orange, takže budúcnosť je jasná.“ (Smiech.) Aparát začne používať až v čase prezidentskej kampane, kde bude kandidovať ako nominant KDH. „Kampaň musí byť, samozrejme, úspešná. A najviac sa na prezidentovanie teším preto, že znovu nebudem musieť používať mobil.“ (Smiech.) „Mobil sa síce dá vypnúť, ale morálne vás zaväzuje. Ľudia vám nechávajú odkazy a vy sa nemôžete tváriť, že ste ho nedostali.“ Inak mobily v rukách iných uznáva, často z neho aj telefonuje, z cudzieho.
Doma má politik zatiaľ len pevnú linku, ale občas sa mu nikto nedovolá ani tam. „Ak som doma, dvíham telefón, lebo si chcem zachovať svedomie. Je však pravda, že niekedy vytiahnem šnúru zo steny a nemám výčitky, že nedvíham.“ Jeho účet býva okolo tritisíc korún a od nového mobilu si sľubuje, že sa to číslo výrazne zníži: „Esemesky vôbec neviem posielať a pokiaľ som videl, tak na jednom tlačidle sú tri písmená. Neviem, ako sa vytvára slovo. Posielanie esemesiek mi pripomína to, čo rozprávali niekedy politickí väzni v Leopoldove – že museli driapať perie do vankúšov a perín. Je to podľa mňa činnosť, ktorá ide poriadne na nervy. Asi by som si musel dať aspoň polovičný diazepan.“
Mikloško a však pýši tým, že je prvým človekom na Slovensku, ktorý využil služby nášho prvého domáceho operátora a uskutočnil prvý telefonát: „Ak sa mi chce niekto vysmievať, že nepoužívam mobil, rád by som ho upozornil na to, že mobilné telefóny som na Slovensku uviedol ja. Prvý telefonát Eurotelu sa konal medzi mnou ako predsedom SNR a predsedníčkou ČNR Dagmar Burešovou. Myslím si, že to bolo v roku 1991 a dokonca v priamom televíznom prenose. Otvoril som teda dvere všetkým užívateľom mobilov.“
Autor: rk
