ce násilie v Libérii. Taylor svoj súhlas s odchodom oznámil v nedeľu počas návštevy nigérijského prezidenta Oluseguna Obasanja, nespresnil však, kedy mieni krajinu opustiť. Svoj odchod podmieňuje prítomnosťou medzinárodných síl, pretože sa obáva násilia, ktoré by mohlo vypuknúť medzi vojakmi a povstalcami.
Taylora obviňujú, že spôsobil nepokoje a násilnosti vo svojej krajine. Súd OSN pre vojnové zločiny v susednej Sierra Leone ho obvinil z rozdúchania občianskej vojny a bude od Nigérie žiadať jeho vydanie. "Moju krajinu ani mňa nebude nikto obťažovať za to, že sme pozvali prezidenta Taylora do Nigérie," uviedol Obasanjo.
Spojené štáty zatiaľ zvažujú, koľko vojakov do Libérie vyšlú. Západoafrické krajiny za zaviazali vyslať 3 tisíc vojakov a od USA žiadajú ďalších 2 tisíc. Washington zatiaľ do Libérie posiela tím vojenských expertov, ktorí zhodnotia situáciu v krajine. Ide o prieskumný tím, ktorý ešte v nedeľu večer odcestuje do Libérie zo Španielska v sprievode 10 až 15 vojakov námorníctva USA. Hovorca európskeho veliteľstva armády USA John Tomassi informoval, že pôjde o expertov na pitnú vodu, preventívnu medicínu, výstavbu a logistiku. "Je to humanitárny tím, ktorý zhodnotí situáciu, aby vojenskí velitelia mohli lepšie rozhodnúť, čo ďalej," povedal.
Libériu založili oslobodení americkí otroci pred 150 rokmi. Krajinu posledných 14 rokov sužuje občianska vojna. Povstalecké vojská, bojujúce proti prezidentov Taylorovi, už ovládajú najmenej 60 percent územia krajiny. Počas poslednej občianskej vojny v Libérii, ktorá trvá už tri roky, zahynuli tisícky ľudí. V 90. rokoch počas sedem rokov trvajúcej občianskej vojny zomrelo okolo 200 tisíc obyvateľov.
