i onú kapitolu na medzivládnej konferencii bude pravdepodobne silné a budeme preto musieť byť bdelí," uviedol Valery Giscard d`Estaing na predposlednom zasadnutí Konventu o budúcnosti Európy.
Na návrhu, ktorý predpokladá veľké zmeny v značne prebyrokratizovanom aparáte únie, pracoval 105-členný konvent 16 mesiacov. Jeho konečné znenie predstavili lídrom EÚ na gréckom summite minulý mesiac. Británia aj iné krajiny sa však už vyjadrili, že sa na medzivládnej konferencii, ktorá začne v polovici októbra, budú usilovať presadiť niektoré zmeny. Medzivládna konferencia, ktorá bude združovať 15 členských a 10 kandidátskych krajín, by sa mala dopracovať ku konečnému zneniu ústavy do mája nasledujúceho roku. "Tvrdá práca na základe konsenzu umožnila nájsť rovnováhu. Čím viac bude medzivládna konferencia narušovať túto rovnováhu, tým väčšiemu riziku bude našu prácu vystavovať," dodal Giscard.
Hoci sa členovia konventu v piatok stretli len aby prerokovali určité detaily v návrhu, bývalý francúzsky prezident Giscard je posledným vývojom pravdepodobne sklamaný. Na solúnskom summite EÚ síce nemecký kancelár Gerhard Schröder vyjadril ochotu návrh prijať "tak, ako je," jeho minister zahraničia v piatok naznačil, že tomu nie je tak úplne. Podľa Joschka Fischera Nemecko nemôže prijať ústavu, ktorá neumožňuje použiť právo veta v otázkach týkajúcich sa emigrácie a azylovej politiky.
Berlín dlhé roky odmieta poskytnúť prisťahovalcom rovnaké práva, ako majú nemeckí občania, čím blokuje harmonizáciu imigračných a azylantských pravidiel v rámci EÚ. Podľa Fischera je Nemecko toho názoru, že by sa EÚ najprv mala dohodnúť na základných princípoch politiky v tejto oblasti a až potom nechať hlasovať o ich uvedení do praxe prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny.
