nechal zvoliť za premiéra. Mnohí jeho spoluobčania hovoria, že tak neurobil len z márnomyseľnosti - ale jeho skutočným dôvodom, aby sa stal politikom, bolo ochrániť svoje podnikateľské impérium, a možno aj sám seba pred súdmi. Je to teda vhodný človek na vedenie Európy v takom náročnom období, aké ju čaká? - pýta sa autor. Možno trochu prekvapujúco tvrdí, že britská vláda by mala jednoznačne povedať "áno".
Berlusconi, pokračujú Times, napriek svojim osobným nedostatkom totiž reprezentuje presne takú politickú víziu pre Európu, akú sa Británia snaží presadiť už celé desaťročia. Tony Blair a Berlusconiho vláda majú veľa spoločného v prístupe ku kľúčovým otázkam, ktorým dnešná Európa čelí - od voľného obchodu a globalizácie k regulácii pracovného trhu, daniam, sociálnemu zabezpečeniu či dôchodkom. Dokonca aj k najdôležitejším európskym ekonomickým projektom - Spoločnej poľnohospodárskej politike, keďže ani Británia ani Taliansko neprodukujú mimoriadne veľké prebytky, a k europrojektu, keďže Taliansko, azda s výnimkou Nemecka, utrpelo najviac v dôsledku straty národnej kontroly nad menovými záležitosťami.
Británia a Taliansko majú podľa Times vo väčšine otázok EÚ spoločného viac, ako má ktorákoľvek z nich spoločné s Nemeckom alebo Francúzskom. Navyše, ani Británia ani Taliansko nemôžu byť skutočne rovnocennými partnermi v EÚ, v ktorej tak dominuje vzťah medzi Nemeckom a Francúzskom. No ak dokážu spolupracovať navzájom a prilákať ďalších spojencov, najmä zo Škandinávie, Pyrenejského polostrova a strednej Európy, mali by byť schopné viesť Európu svojím smerom, ako urobili - nech už to bolo dobré, alebo zlé - v súvislosti s Irakom, uzatvára denník Times.
