Hamburg 29. augusta (TASR) - Tri nápisy, sedem listov a útla autobiografia - to je všetko, čo zostalo po mníchovi-augustiánovi Gregorovi Mendelovi. Z dôb, keď svetoznámy učenec počítal v brnianskom kláštore svätého Tomáša hrášok, sa nezachovalo dovedna nič.
Napriek tomu priťahuje osoba geniálneho učenca pozornosť aj dnes. Dôkazom toho je zaujímavý Mendelov životopis, ktorého autorkou je nemecká novinárka Robin Marantzová-Henigová, píše najnovšie vydanie nemeckého spravodajského magazínu Spiegel.
Učený mních musel spočítať a porovnať dovedna 10.000 rastlín, 40.000 kvetov a skoro 400.000 hráškov, aby mohol zo zistených údajov odvodiť zákony dedičnosti, nesúce jeho meno.
Svoje poznatky zozbieral na 44 stranách a v prednáške o nich informoval malý hlúčik vzdelaných občanov mesta Brna. Prítomní reagovali síce zdvorilo, ale nechápavo. Napriek svojej skromnosti bažil Mendel po uznaní. Osobitné výtlačky svojej prednášky odoslal učencom v celej Európe. Jeden z nich objavili dokonca v knižnici Charlesa Darwina - zabalený, tak ako prišiel.
Neznámemu brnianskemu mníchovi odpovedal len jeden z vtedajšej európskej vedeckej elity - mníchovský botanik Karl von Nägeli. Ani tento kontakt však nepriniesol skromnému vedcovi šťastie. Nägeli, ktorému Mendelove objavy "nesedeli" do jeho konceptu, sa zmohol len na vyjadrenie pochybnosti.
Osud brnianskeho učenca sa podobá osudom väčšiny geniálnych objaviteľov - Mendel umiera neocenený a zatrpknutý v roku 1884. Jeho pokusný skleník zničila búrka, on sám sa na konci života dostal do nepríjemností kvôli daniam.
K prelomu prišlo až v roku 1900, kedy sa traja európski vedci odvolali vo svojich výskumoch nezávisle od seba práve na 44-stranovú prácu zabudnutého brnianskeho mnícha. Nastala hodina zrodu jednej z hlavných vedeckých disciplín 20. storočia - genetiky.
