Riga 29. augusta (TASR) - Päťdesiatnik Jevgenij Kopytov žije v Lotyšsku takmer celý život, no posledných desať rokov nebol občanom Lotyšska ani nijakej inej krajiny. To sa však čoskoro zmení.
"Urobil som skúšky, podpísal prísahu a asi o mesiac dostanem občianstvo," hovorí tento profesor informatiky, ktorý sa do Lotyšska prisťahoval s rodičmi v roku 1956 z Bieloruska.
Podobný osud postihol mnohých ľudí, ktorí sa prisťahovali do Lotyšska z rôznych končín vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Polstoročie vlády Sovietov sa skončilo v tejto pobaltskej republike presne pred desiatimi rokmi.
Keď v roku 1991 získalo Lotyšsko nezávislosť, 650.000 Nelotyšov hovoriacich po rusky sa ocitlo za hranicami pôvodnej krajiny, navyše bez nároku na občianstvo, aj keď mnohí z nich podporovali Rigu v jej snahách o samostatnosť. Lotyšské úrady sa totiž rozhodli priznať občianstvo len rodinám tých, ktorí do krajiny prišli pred ruskou inváziou v roku 1940.
Od roku 1995 sa zaviedli testy z lotyštiny a lotyšskej histórie pre tých, ktorí sa uchádzali o štatút lotyšského občana. O občianstvo však mohli požiadať len mladšie ročníky, a až po celoštátnom referende v roku 1998 a tlaku zo strany Európskej únie Riga tento systém liberalizovala.
V rámci starého aj nového systému získavania občianstva dostalo štatút občana asi 45.000 rusky hovoriacich obyvateľov, pričom 535.000 ľudí z 2,4 milióna populácie Lotyšska je naďalej bez občianstva. Z nich mnohí ho nikdy nezískajú, pretože sú buď príliš starí na to, aby sa naučili jazyk, alebo jednoducho preto, že podmienky získania občianstva považujú za ponižujúce.
Podľa minuloročného prieskumu preto zvažovalo odchod z krajiny až 11 percent "neobčanov", kým 71 percent sa napriek tomu rozhodlo zostať. Dôvod je jednoduchý - peniaze. Priemerný plat v Lotyšsku je totiž dvojnásobkom mesačného zárobku v Rusku.
Neznalosť jazyka však niekedy Nelotyšom bráni uchádzať sa o zamestnanie. V súkromnom sektore síce ovládanie lotyštiny nehrá veľkú úlohu, v štátnej službe je však nevyhnutné.
Rusky hovoriaci obyvatelia Lotyšska napriek tomu stále dúfajú, že sa situácia v krajine zlepší po jej vstupe do EÚ, čo sa očakáva v roku 2004. Rusi i Lotyši ho podľa prieskumov podporujú rovnakou mierou. Naopak, v otázke vstupu Lotyšska do Severoatlantickej aliancie medzi nimi dochádza k veľkej odlišnosti názorov. Kým za vstup sa vyslovilo až 58 percent Lotyšov, u ruskej menšiny, ktorá tvorí až tretinu lotyšského obyvateľstva, len 18 percent.
Napriek názorovým a jazykovým rozdielom sa lotyšskí Rusi nepovažujú za skutočných Rusov a hlásia sa k Lotyšsku, ako napríklad Boris Cilevič, rusky hovoriaci člen lotyšského parlamentu: "Keď idem do Ruska, cítim sa ako hosť. V Lotyšsku som doma, aj keď tu zápasíme s mnohými problémami".
