dľa Figeľa mala usilovať slovenská vláda na medzivládnej konferencii, kde sa lídri 25 krajín rozšírenej únie dohodnú na definitívnom texte zmluvy. „Súhlasím s výzvou Svätého otca vo veci európskej ústavy a jasnej zmienky o náboženskom a kresťanskom dedičstve. Kresťansko-židovské korene európskych kultúr sú historickým faktom, z ktorého európska jednota žije a môže čerpať aj v budúcnosti,“ povedal Figeľ agentúre SITA.
Základné hodnoty a práva musia podľa neho garantovať dôstojnosť života každej ľudskej osoby a práve kresťanstvo spolu s inými hodnotovými zdrojmi prispelo k takémuto chápaniu a ukotveniu základných práv a slobôd v Európe. Pripomenul, že historicky a eticky sa kresťanstvo stalo východiskom a oporou pre povojnových zakladateľov európskych integračných spoločenstiev, ktoré viedli k súčasnej EÚ.
Figeľ podporuje aj snahu Vatikánu dostať do európskej ústavy garanciu práva cirkví a náboženských spoločenstiev slobodne sa združovať v súlade s vlastnými predpismi a presvedčením, zaručiť rešpektovanie špecifickej identity náboženského vyznania a dialóg medzi cirkvami a EÚ, ako aj rešpektovanie súčasného právneho statusu cirkví v únii. Návrh, vypracovaný Konventom o budúcnosti Európy, už v článku 51 hovorí o dialógu medzi cirkvami a úniou. Úpravu vzťahov medzi štátom a cirkvami ponecháva v kompetencii národných vlád.
Zakotviť požiadavky Vatikánu do historicky prvej európskej ústavy by nemal byť problém ani podľa poslankyne HZDS Ireny Belohorskej, ktorá v Konvente o budúcnosti Európy zastupuje parlamentnú opozíciu. Vatikán požaduje záruku slobodného združovania cirkví a náboženských spoločenstiev a špecifickej identity náboženského vyznania. Belohorská pre agentúru SITA uviedla, že toto všetko už garantuje aj naša ústava, keď zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe náboženského cítenia. Odvolanie na kresťanské korene v preambule by bolo podľa nej prijateľné pre celú opozíciu. „Zmienka o Bohu mne osobne neprekáža,“ dodala Belohorská.
