Dnes to oznámila agentúra AP s tým, že existenciu tajného väzenia potvrdil aj Izrael.
Väzni hovoria, že zadržiavaní sú so zaviazanými očami v čiernych celách bez okien. Keď sa spýtajú, kde sú, odpoveď znie: "Na Mesiaci", uviedla AP v správe, podrobenej kontrole izraelského vojenského cenzora, ktorý vyškrtol jednu časť textu.
Izrael odmieta povedať, kde sa väzenie nachádza, alebo kto v ňom je zadržiavaný, naznačil však, že medzi väzňami sú aj cudzinci. Organizácie na ochranu ľudských práv vyhlásili, že existencia takéhoto strediska by predstavovala porušenie medzinárodného práva.
Izraelský štátny zástupca existenciu centra - známeho ako zariadenie 1391 - priznal 9. júna v odpovedi na podanie, ktoré najvyššiemu súdu predložila skupina na ochranu ľudských práv HaMoked v súvislosti s nezvestnými zadržiavanými Bašárom a Muhammadom Džodalláhovcami.
V súvislosti s polohou väzenia Izrael uviedol len to, že sa nachádza na tajnej vojenskej základni. Argumentuje, že jej verejná lokalizácia by ohrozila národnú bezpečnosť.
Šin Bet tajné zariadenie využívala len počas krátkeho obdobia v apríli 2002, keď izraelská armáda počas prienikov na Západný breh zadržala stovky Palestínčanov, čo vyvolalo nedostatok miesta vo väzniciach, uviedol prokurátor v odpovedi citovanej AP.
Odvtedy boli všetci palestínski väzni presunutí a stredisko "sa využíva, ak vôbec, pre špeciálne okolnosti, pre zadržaných, ktorí nie sú rezidentmi (palestínskych) území". Z textu odpovede nie je jasné, aká agentúra zariadenie naďalej využíva.
Kancelárie armády a premiéra, ktoré sú za Šin Bet zodpovedné, sa odmietli vyjadriť k identite a štátnej príslušnosti zadržiavaných v tajnom väzení. Tiež odmietli vysvetliť pojem "špeciálne okolnosti".
Vo väčšine prípadov sú Palestínčania, zadržaní armádou alebo bezpečnostnými agentmi, zadokumentovaní - čo príbuzným, právnikom alebo skupinám na ochranu práv umožňuje ich lokalizáciu. Čo sa však týka tajného strediska, mená zadržiavaných nie sú zverejňované a počas väznenia sú fakticky nezvestní.
"Tajné zadržiavacie stredisko by bolo porušením 4. Ženevskej konvencie aj izraelského práva," vyhlásil Jael Stein z izraelskej skupiny na ochranu ľudských práv Bďcelem. Ako dodal, v takomto prípade by so zadržiavanými mohli robiť čokoľvek, vrátane mučenia a zabitia bez toho, že by sa o tom niekto dozvedel.
Bývalí väzni tvrdia, že boli držaní v izolácii, ktorá ich mala zmiasť.
Bašár Džodalláh, 50-ročný predavač odevov z Nábulusu, bol zadržaný spolu s bratrancom Muhammadom v novembri 2002, keď prechádzal z Jordánska do Izraela. Ako tvrdí, väznili ho tri mesiace, z toho 38 dní v tajnom stredisku. Muhammad Džodalláh (23) po usvedčení z členstva v radikálnej islamistickej skupine Hamas zostáva v izraelskom väzení.
Dvojica bratrancov cestu do tajného väzenia absolvovala so zviazanými očami. Počas pobytu boli oddelení a odvtedy sa nevideli, povedal Bašár agentúre AP. Ako dodal, jeho cela bola malá samotka s betónovou posteľou. "Múry a strop boli natreté načierno, neboli tam žiadne okná. Z vrchu prenikalo len veľmi slabé svetlo, takže som nevedel, či je deň alebo noc."
Počas premiestňovania mimo celu bol spútaný a oslepený kombináciou tmavých okuliarov a čiernej látky. Oči mal zaviazané aj vtedy, keď do jeho cely vošli vojaci, aby nevidel ich tváre. Jedinou tvárou, ktorú mohol vidieť, bol väzenský lekár.
"Stále som sa ich pýtal, kde som. Vojaci mi hovorili, že som na Mesiaci, a že nik nevie, kde som. Niekedy mi hovorili, že som vo vesmíre," povedal. Väzni mali zakázané hovoriť medzi sebou. "Raz som počul hovoriť dvoch väzňov. Vojaci prišli ako blázniví, začali na nich kričať a urážať." Zadržiavaným fyzicky neublížili, psychologický tlak však bol obrovský. "Nevediac kde som, izolácia, všetko ma naozaj poznačilo. Chcel som len zomrieť," dodal.
V tajnom väzení boli údajne zadržiavaní aj Marván Barghútí, líder hnutia Fatah, súdený Izraelom za útoky, ktoré zabili 26 Izraelčanov. V stredisku mali byť tiež zadržiavaní aj Musatafa Diráná a Šajch Abdal Karim Obíd - lídri libanonskej milície, ktorých Izrael uniesol v roku 1989, respektíve 1994. Oboch Izrael uniesol, aby mal tromfy pre vyjednávanie o vydaní izraelského stíhacieho pilota Rona Arada, zostreleného nad južným Libanonom v roku 1986, odkedy sa o Aradovi nič nevie. Islamistických vodcov zadržiavajú na základe osobitných bezpečnostných zákonov bez predchádzajúceho súdneho procesu.
