Zásah v Macedónsku je testom dôvery pre alianciu a celú západnú politiku v juhovýchodnej Európe, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Rusi si už teraz s nemalou dávkou škodoradosti mädlia ruky nad doterajšou neschopnosťou Západu ozbrojiť príslušníkov Národnooslobodzovacej armády (UCK). Konečne aj Západ pochopí, čo to znamená, mať do činenia s islamským teroristom a prestane Rusku vytýkať jeho vojnové ťaženie v Čečensku, vyhlásil prezident Putin. Rusi sú totiž presvedčení, že nepokoje v Zakaukazsku má na svedomí islam a spomínajú v tejto súvislosti dopis ajatoláha Homejního sovietskemu prezidentovi Gorbačovovi, v ktorom najvyšší iránsky duchovný vodca vyzval Rusko, aby sa priznalo k islamu.
Otázka znie: preceňuje Rusko islamský extrémizmus, alebo naopak, podceňuje ho Západ?
Západná Európa myšlienky o hrozbe islamu odmieta. Skôr naopak, krajiny Európskej únie robia všetko pre to, aby islamské menšiny na svojich územiach integrovali do svojej spoločnosti. Situácia vo svete je však iná: veľmoci Rusko a Čína už takýto tolerantný postoj nepoznajú, v šírení koránu vidia veľké nebezpečenstvo a v boji proti islamskému terorizmu im má pomôcť aj spoločné obranné zoskupenie, tzv. Šanghajské fórum.
Postoj USA v tejto otázke je nejasný. Američania na jednej stránke favorizujú Albánsko a Turecko, majú enormný záujem o kontakty s islamskými krajinami bohatými na ropu, na druhej stránke varujú pred Irakom, Iránom a "štátnym nepriateľom číslo jedna", saudsko-arabským teroristom Osamom bín Ladínom.
Úlohou Západu je dokázať svetu, že islamských extrémistov v Kosove možno "znefunkčniť" civilizovaným spôsobom. Úspech operácie v Macedónsku by mal svoj význam aj pre strategické partnerstvo medzi Európskou úniou a Ruskom. Okrem Balkánu existuje totiž ďalšie ohnisko napätia, ktoré by mohlo potenciálne ohroziť stabilitu Európy a tým je priestor okolo Kaspického mora, uzatvára nemecký denník.
jč im
