Súčasná politická scéna Brňákovi v mnohom pripomína krajinu zázrakov, podobnú tej, v ktorej kúzlil aj detský idol Harry Potter. „Syn (na snímke) má Harryho ako symbol, čítam mu pravidelne, už sme pri druhom diele a tešíme sa na piaty. Má k tomu aj úplnú výbavičku vrátane kartičiek, kníh.“
Už rok sa opäť venuje profesii, ktorú úspešne vyštudoval. Je sudcom. Hoci bol trinásť rokov v aktívnej politike, kreslo poslanca mu nechýba a na návrat aktívne nemyslí. S odstupom času dokáže mnohé udalosti hodnotiť aj kriticky. Peter Brňák sa vrátil do bežného života, ochotný rozprávať o tom, ako bolo v politike.
§ 1– Oravec sudcom
Dnes pôsobí na Najvyššom súde, ktorému donedávna velil rozporný sudca Harabin. S ním nemal v podstate nijaký vzťah. „Dokonca mi možno aj pomohol, že som z politiky vonku. On bol tou poslednou kvapkou, ktorá mi pomohla, že som sa nedostal do Mečiarovho tímu, keďže za člena súdnej rady presadzoval u Mečiara človeka z vlastných radov, čomu som sa vzpriečil. Tam mi pán Harabin narobil skôr šarapatu ako úžitok. Je to osoba, samozrejme, kontroverzná, ale určite by bol dobrý v rámci politiky,“ smeje sa.
Brňák je rodák z Oravy a do Bratislavy sa dostal vlastne náhodou. „Gymnázium som absolvoval v Námestove, mojím spolužiakom bol napríklad Jozef Tarčák.“ Na právnickej fakulte začal študovať v roku 1978 preto, lebo jeho detský sen – archeológiu, v tom ročníku neotvárali. Právo ho však bavilo, bol dobrým študentom, aj keď niektoré skúšky musel opakovať. „V prvom ročníku som dosahoval dobrý priemer, ale prvý kop do zadku som dostal od Jána Cupera, ktorý ma vyhodil zo skúšky zo sociológie. Dodnes si pamätám, že som pohorel na jedinej definícii, ktorú som proste nevysypal.“ (Smiech.)
§ 2 – Pri válove
V roku 1993 vstúpil do Strany slovenskej obrody, ktorá sa neskôr zmenila na Demokratickú stranu. Pôsobili tam aj ďalší neskorší „házedesáci“ Oľga Keltošová či Milan Kňažko. Odmieta ale, že by to bola istá forma disentu. Vraj to bolo len združenie ľudí, ktorým „nerezal“ totalitný režim. „Môj koniec v DS bol prirodzený, pre mňa a istú skupinu bola DS orientovaná dosť čechoslovakisticky. My sme už vtedy boli orientovaní skôr národne.“
Brňák hovorí, že rozdelenie Československa pod Mečiarovou taktovkou bolo správne, dokonca si myslí, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sa odvtedy zlepšili. Do Mečiarovho hnutia sa dostal vtedy, keď ho ako nezávislého poslanca oslovil Gašparovič. „Mne a Ivanovi Hudecovi ponúkol miesto na kandidátke pre budúce voľby.“ Potom bol členom HZDS počas dvoch Mečiarových vlád a dnes isté chyby tej politiky priznáva. „Každý ľudsky založený človek vnímal ten marazmus rozdeľovania majetku dosť citlivo. Udiali sa mnohé skrivodlivosti. Hovoriť o zločinoch je pomerne komplikované. Ak človek vníma celý tento proces privatizácie objektívne, nedalo sa to inak urobiť. Byť pri tej zlatej riečke a môcť do nej siahnuť je neuveriteľne silná túžba aj na člena HZDS.“ (Smiech.)
§ 3 – Nevinný
Napriek trinástim rokom v politike Brňák tvrdí, že s Mečiarom sa nepozná. „Korunným princom HZDS som sa nikdy necítil byť. No nevylučujem, že v budúcnosti k politike pričuchnem. Na druhej strane tie cesty ani veľmi nevyhľadávam.“ Nechce sa vyjadrovať k Lexovi, je predsa len právnik, ale: „Ak mám povedať pravdu, nikdy som ho nemal priveľmi v láske.“ Aktuálne dianie v hnutí vníma citlivo a nepopiera, že to nie je len súčasný problém: „To štiepenie bolo už hlbšieho dáta. Aj kňažkovci a moravčíkovci odchádzali a zakladali politické subjekty. Tá situácia v HZDS už nebola zdravá. Pri tom všetkom sa pán Gašparovič aj Tkáč mohli pokúsiť zostať v HZDS. Osobne by som preferoval zmenu na základe vnútorných pomerov.“
Ako bývalý poslanec HZDS nemá štandardné majetkové pomery. „Máme s manželkou v spoločnom vlastníctve starší panelový byt a Škodu Fabia na lízing, splátky končia na budúci rok. Peniaze na účte mi ubúdajú úmerne s blížiacim sa koncom mesiaca.“ (th)
Drgonec s Brňákom hájili Harabina
Keď podal Sergej Kohut ústavnú sťažnosť na súdnu radu vo veci neplatného hlasovania o novom sudcovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi, zastupovali ho práve Peter Brňák spolu s koaličným poslancom za ANO JÁNOM DRGONCOM. Túto úlohu ponúkol bývalý predseda Harabin Drgoncovi osobne.
Prečo ste sa v tom spore postavili na stranu Harabina?
„Ja som sa nestaval ani na stranu Harabina, ani na stranu Kohuta. Z hľadiska hlasovania som bol neutrál, lebo som sa zdržal. Urobil som tak preto, lebo ani jeden z nich nespĺňal moje predstavy o predsedovi Najvyššieho súdu. Navyše si myslím, že doktor Kohut bol ešte menej presvedčivý než doktor Harabin.“
Pri tomto spore sa často spomína aj fakt, že Štefan Harabin nemal mať právo hlasovať, keďže bol jedným z kandidátov. Napokon, aj ústavný súd rozhodol, že bol porušený zákon.
„Ústavný súd tak nerozhodol preto, že by pán Harabin hlasoval a doktor Kohut nie. Tie dôvody, prečo ústavný súd zrušil rozhodnutie súdnej rady, boli celkom iné. Ústavný súd vravel, že neboli vytvorené jasné podmienky v celej nominácii až po rozhodnutie súdnej rady. Je to paradoxné, pretože konkrétna úprava nie je daná v zákone. Súhlasím s tým, že by to v zákone malo byť. Ústavný súd to postavil do tej roviny, že ak to nie je dané v zákone, súdna rada dostala voľnú ruku, aby to upravila.“ (th)
