mojšej sudetsko-nemeckej komunity. Zároveň však dal jasne najavo, že sa toto gesto obmedzí len na niekoľko jednotlivcov a nebude zahŕňať nijaké kompenzácie. Po roku 1945 bolo z vtedajšieho Československa vyhnaných okolo 2 a pol milióna sudetských Nemcov a táto otázka patrí i dnes k najcitlivejším vo vzájomných vzťahoch Českej republiky a Nemecka.
Po druhej svetovej vojne smeli v Československu zostať len tí sudetskí Nemci, ktorí boli schopní dokázať svoj antifašistický postoj. Ostatní museli z Československa odísť a ich majetky boli skonfiškované. Viaceré české vlády odmietali požiadavku Nemecka, aby sa Praha za odsuny ospravedlnila.
Súčasný český premiér Vladimír Špidla je prvým českým premiérom, ktorý naznačil možnosť aspoň symbolického zmiernenia so sudetskými Nemcami. Zdôraznil však, že toto gesto sa bude týkať len jednotlivcov a v žiadnom prípade nemožno očakávať finančné kompenzácie.
Táto otázka ostáva stále kameňom úrazu v česko-nemeckých vzťahoch. Len minulý týždeň horná komora nemeckého parlamentu zopakovala požiadavku na zrušenie Benešových dekrétov. Táto výzva však Prahu podráždila. Prezident Václav Klaus varoval, že vyhlásenie nemeckého parlamentu možno hodnotiť aj ako porušenie dohody o zmierení, ktorú Česká republika a Nemecko podpísali pred 6 rokmi. Prakticky sa však asi nič nezmení. Vyhlásenie k tejto otázke prijala aj česká vláda, ktorá pripustila, že dnes by sa tieto nútené odsuny nemohli akceptovať, no história sa už nedá vrátiť naspäť. Opozícia však premiérovi Špidlovi vyčíta, že jeho gesto by mohlo viesť ďalším požiadavkám zo strany sudetských Nemcov.
