Viedeň 25. júna (TASR) - Najvyšší súd USA v uplynulých dňoch pomerom päť ku štyrom hlasom rozhodol, že určitá miera pozitívnej diskriminácie príslušníkov etnických menšín pri prijímaní na univerzity na úkor belochov je v súlade s ústavou.
Povestným jazýčkom na váhach sa stala umiernená sudkyňa Sandra Day OďConnorová, ktorá sa priklonila k názorom štyroch liberálnych sudcov. Rozhodnutiu amerického Najvyššieho súdu, ktoré bolo očividne veľkým sklamaním pre amerických konzervatívcov, venuje pozornosť dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard.
Nemožno pochybovať o tom, že otázka tzv.pozitívnej diskriminácie je záležitosť nesmierne citlivá a kontroverzná. Zástancovia prednostného prijímania príslušníkov etnických menšín na americké vysoké školy môžu pri obhajobe svojho názoru poukázať na viacero úspechov. Jedným z najväčších je, že podstatne vzrástol počet černochov napríklad v dôležitých manažérskych pozíciách v špičkových amerických podnikoch ale aj v armáde.
Odporcovia princípu pozitívnej diskriminácie majú však v rukách takisto presvedčivé argumenty. K najvážnejším patrí námietka, že idea podpory menšín je v rozpore s americkým princípom rovnakej šance pre všetkých a príčiny sociálnej nerovnosti prakticky neodstráni.
Do pozornosti sa však dostáva aj samotný pojem "menšina," upozorňujú noviny.
Podľa oficiálnych údajov, zverejnených v uplynulom týždni, sú najsilnejšou menšinou USA Hispánci a z hľadiska populačného vývoja sa už v blízkej budúcnosti môžu stať jednou z menšín aj belosi, žijúci v USA. Najneskôr potom sa bude musieť otázka pozitívnej diskriminácie na amerických univerzitách otvoriť opäť, uzatvára Der Standard.
