výboru Národnej rady SR a člen Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) Ján Figeľ. Ako uviedol, "členstvom v RE získalo Slovensko svoje miesto v spoločenstve európskych demokracií a posilnilo sa jeho medzinárodné
Česká a Slovenská republika boli za rakúskeho predsedníctva v RE prijaté ako 29. a 30. členská krajina v júni 1993. V tom čase bol členom prvej stálej delegácie Slovenska v PZ RE práve Ján Figeľ. Ten pripomenul, že boli aj snahy, aby Slovensko po rozdelení federácie nebolo prijímané do Rady Európy naraz s Českou republikou. Tie sa však nepresadili. RE bola založená v roku 1949 a je paneurópskou medzivládnou organizáciou združujúcou 40 členských krajín. Členstvo má pozastavené iba Bielorusko.
Za uplynulé desaťročie Slovensko pristúpilo k mnohým dohovorom RE. Priama jurisdikcia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu sa stala súčasťou ochrany základných práv a slobôd občanov. Figeľ v tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko zároveň prešlo aj ťažkým obdobím čiastočnej izolácie a oslabenia vlastnej dôvery v medzinárodnom prostredí. Zápas o charakter demokracie a štátu však priniesol svoje ovocie v obnovení dôvery a postavení Slovenska v európskych štruktúrach. Dôkazom toho je podľa neho skutočnosť, že SR vlastným úsilím dosiahla možnosť spoločného vstupu s ČR a susedmi visegrádskeho regiónu do Európskej únie (EÚ).
Figeľ si nemyslí, že RE je iba ďalšou európskou inštitúciou, ktorá zasadá, prijíma uznesenia, ale v skutočnosti nič nerieši. Zdôraznil jedinečnosť toho, že práve prostredníctvom RE bola Európa z hľadiska svetového vývoja schopná dohodnúť sa na povinnej a prednostnej jurisdikcii spoločného Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, na ktorom sa aj slovenský občan môže dovolávať svojich práv, ak neuspeje na slovenských súdoch.
Stredajšie hlasovanie PZ RE o takzvanom maďarskom krajanskom zákone by malo podľa Figeľa potvrdiť, že najlepšou ochranou práv národnostných menšín je zodpovedná politika vlastných štátov, účasť národnostných menšín na správe verejných záležitostí, dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti menšinových práv a perspektíva európskej integrácie pre všetkých občanov. "Slovensko tieto predpoklady jasne spĺňa," skonštatoval šéf Zahraničného výboru NR SR. Hľadanie iných, historicky prežitých, právne a politicky neprijateľných modelov pre ochranu práv osôb patriacich k národnostných menšinám považuje za "cestu do inej, dnes už prekonanej Európy".
Figeľ poukázal na to, že RE ponúka riešenie v zmysle Rámcového dohovoru o ochrane práv národnostných menšín ako osvedčený a medzinárodne prijateľný model vzťahov bez extrateritoriálnych účinkov.
