u tak nie je. Bola však nahradená niečím úplne odlišným a snáď aj rovnako veľkým. Uviedol to vo svojom prejave na spoločnom fóre nemeckého ministerstva obrany a denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung v Berlíne generálny tajomník NATO George Robertson.
Robertson si stále uvedomuje rozdiely v pohľadoch Severnej Ameriky a Európy na Irak a mnoho ďalších bezpečnostných otázok. Priznal, že vzťahy v Severoatlantickej aliancii a ostatných multilaterálnych inštitúciách boli narušené. Podľa neho to však nebolo až také vážne a vzťahy sa rýchlo napravili po tom, ako si jednotlivé štáty uvedomili, že to, čo ich spája, prevažuje dočasné nezhody ohľadne Iraku. "Prirodzene, že sme neprekonali všetky nezhody, ale zhodujeme sa na hrozbách," uviedol Robertson. "Všetci súhlasíme s tým, čo je potrebné urobiť aj napriek tomu, že môžeme mať niekedy rozdielne názory na taktiku," dodal.
Robertsona ani tak neznepokojujú bežné stratégie, ako skôr schopnosť dokončiť začaté alebo vykonať potrebné. Podľa neho musí každá spoľahlivá bezpečnostná stratégia vychádzať z analýzy hrozieb a výziev. Je preto jedno, či sú to analýzy NATO, Európskej únie (EÚ) alebo ktoréhokoľvek členského štátu.
Robertson súhlasil s novou stratégiou EÚ, ktorá upozorňuje na terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, neštandardné režimy a organizovaný zločin. Spojením týchto čiastkových hrozieb vzniká podľa neho hrozba veľmi radikálna. Od vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu preto očakáva, že podporí stratégiu NATO, ktorá hovorí to isté len inými slovami. Podľa Robertsona tí, čo hovoria, že americký "Mars" má zásadne iný prístup ako európska "Venuša", nedávali pozor. Citoval pri tom od seba nezávislé vyjadrenia významných európskych politikov ohľadom bezpečnostných hrozieb a spôsobov, ako im čeliť, ktoré sa zhodovali s vyjadreniami amerických politikov.
Robertson sa dotkol aj spolupráce NATO a EÚ. Podľa neho prevzatie zodpovednosti EÚ v Macedónsku v marci z rúk NATO bolo dôsledkom spoločnej transatlantickej stratégie, a síce vytvoreniu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky kompatibilnej s NATO. V budúcnosti bude podľa neho EÚ zohrávať vo svete efektívnu bezpečnostnú úlohu. Z pohľadu Robertsona sú transatlantické stratégie kompatibilné. Aby však boli aj úspešne realizované, treba ešte prekonať niekoľko skutočných výziev.
