Frankfurt 24. júna (TASR) - Svoje detstvo strávil mladý juhokórejský obchodník Kchang Čchol-hwan v internačnom tábore Jodok, ukrytom hlboko v horách Severnej Kórey. Najväčším Kangovým hriechom bolo, že jeho starí rodičia boli kórejskí repatrianti z Japonska a v očiach severokórejského režimu boli nespoľahliví. O svojich zážitkoch zo života v KĽDR sa Kchang Čchol-hwan podelil s redaktorkou nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Existujú odhady, podľa ktorých žije v severokórejských internačných táboroch od 150.000 do 200.000 osôb. Tábory majú dvojakú funkciu: umlčať kritikov severokórejského režimu a využiť ich na hospodársku výrobu až do ich fyzického konca.
Za Kchangovho pobytu pozostával Jodok z desiatich "dedín", ktoré nesmeli mať medzi sebou nijaké kontakty. Väzni pracovali do úplného vyčerpania na kukuričných poliach, v pálenici pri výrobe alkoholu a v baniach na ťažbu zlata. Deti pracovali takisto, mali však jednu výhodu - smeli aspoň navštevovať "školu prevýchovy".
Obyvatelia tábora boli chronicky podvyživení. Neexistovalo nič iné okrem kukurice. V biede chytali potkanov a tých potom piekli. Mnohí trpeli na vážne ochorenia zažívacieho traktu.
Sexuálne vzťahy medzi väzňami boli zakázané. Pokiaľ žena otehotnela, donútili ju k potratu, keď sa väzenkyni podarilo dieťa vynosiť, po pôrode ho dozorcovia zabili.
Počas desiatich rokov v Jodoku videl Kchang a ostané deti 15 popráv, 14 kvôli pokusom o vzburu, jednu kvôli krádeži.
"Každý pokus o vzburu sa trestal smrťou. Väzni nedostávali jesť a keď nadišiel ich deň. nevládali stáť na nohách. Politickým väzňom sa zapchávali ústa kameňmi, popravovalo sa buď strelami alebo povrazom. Spoluväzňom dozorcovia odporúčali, aby na popravených hádzali kamene a zborovo kričali: "Dolu so zradcami národa."
Po desiatich rokoch mohla Kchangova rodina Jodok opustiť, musela sa však zaviazať, že o svojom pobyte v "prevýchovnom" lágri bude mlčať.
Cez Čínu sa podarilo mladému Kchangovi utiecť do Južnej Kórey.
"Najhorší bol pohľad na umierajúcich ľudí. Kim Ir-sen bol aj pod vplyvom mojej starej mamy pre mňa bohom. Niekoľko rokov v tábore ma z tejto viery nadobro vyliečilo," hovorí Kchang. Podľa jeho názoru sa život obyvateľov KĽDR zmení k lepšiemu len po páde súčasného režimu. V Severnej Kórei zostala jeho matka a malá sestra Mi-ho. Údajne sa majú "primerane okolnostiam" dobre.
