ko autorka článku pokračuje, málokto, kto včera prišiel k volebným urnám, vedel presne, za čo sa hlasuje. Otázka totiž znela: „Ste zástancom zmien v ústave Tadžikistanu?“ Tých zmien je viac ako päťdesiat a odpoveď áno či nie sa týkala všetkých naraz.
Žiadna celonárodná diskusia o týchto dodatkoch pred referendom neprebehla. Niektorí ľudia predsa len tušili, že najzávažnejšou zmenou je možnosť byť volený za hlavu štátu dvakrát za sebou na sedem rokov. Skoro nikto si asi nedokázal spočítať, že to bude znamenať pre Rachmonova ďalších 17 rokov neobmedzenej vlády.
Emomali Rachmonova prvýkrát zvolili za predsedu Najvyššieho sovietu v roku 1992. Potom v roku 1994 zvíťazil v prezidentských voľbách. Keď sa mu čas krátil, presadil referendum, v ktorom sa občania vyslovili za predĺženie volebného obdobia na sedem rokov. Geniálne na týchto manipuláciách so zákonom je, že Rachmonov a jeho blízki po každej zmene anulujú všetky minulé obdobia. Alebo začne sa od začiatku, ako keby Emomali nikdy prezidentom nebol.
Takže v roku 1999 sa Rachmonov nechal zvoliť na sedem rokov, a pretože už sa blížia ďalšie voľby, na ktorých by sa bez zmien v ústave nemohol zúčastniť, vymyslel si nové referendum. Tentoraz si pridelil volebné obdobie dlhé dvakrát sedem rokov, a aby sa to občanom neplietlo, začína opäť od nuly, ako by nikdy prezidentom nebol. Rachmonov sa teda v pokoji dožije volieb v roku 2006 a pokojne v nich zvíťazí. Po ďalších siedmich rokoch, v roku 2013, si voľby opäť precvičia a potvrdia svoje právomoci na (posledných?) sedem rokov.
Postsovietske republiky strednej Ázie idú všetky rovnakou cestou. Autokratické režimy sa tu upevňujú bez väčších protestov obyvateľstva a opozície, ktorá je veľmi kruto potlačovaná. Aj tadžické referendum ukázalo, že sovietske časy tu nie sú zabudnuté. Na referende sa podľa oficiálnych údajov zúčastnilo 96,5 percenta zo zaregistrovaných 3 miliónov voličov. Za zmeny v ústave hlasovalo 92,9 percenta. Čo vraj dokonale zodpovedá náladám v krajine. Údaje spochybňuje množstvo pozorovateľov a napríklad i fakt, že skoro polovica voličov žije vzhľadom na ťažkú ekonomickú situáciu Tadžikistanu v zahraničí. Predovšetkým v Rusku. V Moskovskej oblasti je asi 500-tisíc Tadžikov, čo údajne tiež hlasovali. Lenže do Ruska zaslali iba 18-tisíc hlasovacích lístkov. Takže isté nezrovnalosti v príprave referenda zaznamenali.
Z hľadiska stredoázijskej politickej tradície, ktorá je zmesou komunistickej minulosti a východných zvyklostí, je priebeh referenda nepodstatný. Podobná akcia prebehla v Uzbekistane už v roku 2002, čím si tamojší prezident Islam Karimov zaistil prezidentské kreslo do roku 2019. V Turkménsku sa nezdržiavali sériou plebiscitov a na základe „prosieb prostého ľudu“ sa prezident Saparmurat Nijazov vyhlásil za doživotného vodcu Turkménov. Dodáva Sme.
