ospodárstva (WIIW). V deväťdesiatych rokoch bol ekonomický rozvoj v týchto krajinách oveľa zložitejší ako v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sa k únii pridajú už 1. mája 2004.
Hoci medzi Chorvátskom, Srbskom a Čiernou horou, Bosnou a Herzegovinou, Macedónskom ako aj medzi kandidátskymi krajinami Bulharskom a Rumunskom je situácia v ekonomickej oblasti odlišná, všade udiera do očí zlá situácia na pracovnom trhu. Najhoršie je to v Bosne a Hercegovine, kde nezamestnanosť dosahuje 40 % (2001). Rovnako zlá situácia je v produktivite a exporte týchto krajín.
Európska únia je už teraz najdôležitejším obchodným partnerom mnohých balkánskych krajín a tento trend naďalej rastie. Otvorenie trhu musí sprevádzať odbúranie rozličných obchodných prekážok, tvrdia experti WIIW. Existujúce ochranné klauzuly znamenajú rozhodujúce náklady pre balkánske krajiny, ale žiaden zisk pre EÚ.
Z pohľadu WIIW kľúčom k úspešnému hospodárskemu rozvoju v týchto krajinách sú súkromné investície. Potrebné je však také investície zabezpečiť verejnými pohľadávkami. Kľúčovým nástrojom rozvoja sú investície do infraštruktúry ako aj výstavba príslušných inštitúcií. Podporovať treba verejnú správu a štrukturálne reformy.