Belehrad 22. júna (TASR) Štyri roky po vzdušných útokoch proti bývalej Juhoslávii a dekáde etnických vojen opätovne definovaná federácia sa teraz ako štát s názvom Srbsko a Čierna Hora usiluje zmodernizovať svoje ozbrojené sily a priblížiť ich západným štandardom.
Konečným cieľom je pripojiť sa k bývalému nepriateľovi Severoatlantickej aliancii. Ale dlhá cesta k miestu menom Brusel vedie cez program aliancie Partnerstvo za mier, o ktorý Belehrad oficiálne požiadal vo štvrtok.
"Som presvedčený, že naše šance pripojiť sa k Partnerstvu za mier (PZM) je teraz lepšia než kedykoľvek predtým, ale situácia bude dokonalá, až keď sa tam dostaneme," uviedol minister obrany Boris Tadič.
Naše členstvo v PZM vyjadruje záujem o vzájomnú bezpečnosť. Ak sa nám to nepodarí, existuje možnosť, že sa môže vytvoriť bezpečnostná medzera na Balkáne - jednom z hlavných geostrategických miest v Európe," dodal Tadič, bývalý blízky poradca zavraždeného srbského premiéra Zorana Djindjiča.
Západní diplomati v Srbsku boli oveľa menej optimistickí, čo sa týka perspektívy Belehradu v tejto veci. Ich pohľad je, že prípad bývalej Juhoslávie proti NATO pred medzinárodným súdom môže značne znížiť šance Srbska a Čiernej Hory, aby sa pripojila k PZM.
"Tieto prípady sú problém, ale ak stiahneme tento prípad proti NATO, Bosna a Chorvátsko musia stiahnuť svoje žaloby proti nám," vysvetľuje Tadič.
"Nemôžeme budovať spoločný bezpečnostný systém s prebiehajúcimi súdnymi procesmi proti sebe navzájom. Musíme si byť vedomí skutočnosti, že spoločná obranná politika by mohla priniesť do regiónu nové investície."
Zdá sa, že iba trojročná demokracia v Srbsku s málo výkonnou ekonomikou, nevyriešenou otázkou Kosova a bremenom vojnových zločinov spáchaných počas vlády bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča smeruje k pomalému štartu reforiem jeho ozbrojených síl.
"Celková situácia v armáde je zložitá a táto skutočnosť má veľký vplyv na prebiehajúci proces reforiem," pripomína Tadič, bývalý minister telekomunikácií a profesor psychológie.
Podľa jeho slov majú ozbrojené sily v krajine veľkú dôveru. "Sú technicky pozadu, ale to je celá spoločnosť. Táto skutočnosť má značný dopad na schopnosti armády plniť si svoje ústavné povinnosti," dodáva.
"Napriek tomu každý v ozbrojených silách dôstojníci a vojaci si je vedomý, že reformy sú veľmi potrebné a ukázali pre tento proces pochopenie."
Západní pozorovatelia pripomínajú, že novým belehradským predstaviteľom sa podarilo za ostatné dva roky znížiť počet príslušníkov ozbrojených síl z asi 109.000 na 78.000.
"V súčasnosti máme približne 62.000 vojakov, ale krajina si môže ekonomicky dovoliť armádu v množstve asi 50.000 príslušníkov," hovorí Tadič. Konečné počty by mali byť známe, len čo ministerstvo obrany dokončí ambiciózne projekty a celkové zhodnotenia hrozieb.
Odborníci zo západu sú presvedčení, že v budúcnosti sa počet príslušníkov ozbrojených síl Srbska a Čiernej Hory bude pohybovať medzi 40.000 až 70.000 so znížením súčasného počtu asi 120 generálov a admirálov na polovicu. "Finálne vyhodnotenia bude možné urobiť asi do šiestich mesiacov," vysvetľuje minister obrany.
Na druhej strane ozbrojené sily Belehradu čelia niektorým naliehavým problémom ako je reštrukturalizácia obranného priemyslu, ktorého export dosiahol koncom 80. rokov miliardu amerických dolárov, a projekty bývania pre asi 20.000 dôstojníkov, ktoré skončili v Srbsku po rozpade bývalej Juhoslávie.
Vojenské letectvo, v skutočnosti ochromené počas vzdušných útokov aliancie v roku 1999, sa zdá byť na samom vrchole zoznamu priorít s iba šiestimi relatívne modernými ruskými lietadlami MiG-29, ktoré môžu brániť vzdušný priestor pozdĺž 2400 kilometrov dlhej hranice srbsko-čiernohorskej federácie, a bez helikoptér určených na podporu pozemných jednotiek.
"Vojenské letectvo má isté naliehavé potreby, ale nemôžeme ich vyriešiť hneď teraz. Problémy v letectve sú príliš veľké, vrátane veľmi veľkých škôd po bombardovaní aliancie, ale taktiež veľkých výdavkov potrebných na modernizáciu," dodáva Tadič .
Netreba veľa snahy na to urobiť si prehľad o škode spôsobenej bombardovaním NATO. Asi dvadsať metrov od Tadičovho úradu stojí budova generálneho štábu zničená opakovanými americkými útokmi v marci a apríli 1999.
"Nemáme peniaze na vojenské lietadlá," priznal nedávno srbský minister financií Bozidar Djelič.
Na druhej strane vojenské námorníctvo potrebuje iba "sofistikovanú modernizáciu", hovorí Tadič a nesúhlasí z postojom západných expertov, ktorí tvrdia, že súčasná bojová zostava námorníctva, ktorá zahrňuje ponorky, fregaty a torpédoborce, je príliš veľká na obranu 199 kilometrov pobrežia.
Modernizácia neznamená iba otázku vojenskej techniky ale aj zlepšenia celkového manažmentu a plánujeme vytvorenie rady medzinárodných poradcov, ktorí nám pomôžu prejsť týmto procesom, dodáva minister obrany.
Belehrad ešte zhromažďuje tím poradcov na podporu systému reforiem sponzorovaných Rozvojovým programom Organizácie Spojených národov (UNDP). Dosiaľ sa Tadičovi podarilo presvedčiť bývalého španielskeho ministra obrany Narcisa Serru a slovenského experta Gabriela Kopeckého, aby sa zúčastnili na tomto procese. Poradcovia Spojených štátov by mali byť čoskoro menovaní.
