Neplánovala svoj život tak, že sa stane bankárkou. Riaditeľka Slovenskej sporiteľne Regina Ovesny Straka chcela byť učiteľkou, zaujímal ju aj manažment kultúry. To, že vyštudovala ekonomiku, bola zrejme zásluha otca, bol v predstavenstve firmy na výrobu pneumatík. Na Slovensko sa dostala pred deviatimi rokmi, rakúska banka Creditanstalt sa chcela presadiť na Slovensku a hľadala ľudí, čo mali skúsenosti s vytváraním a riadením pobočiek. Po porade s manželom ich ponuku prijala a za tie roky nielenže perfektne zvládla náš jazyk, ale pochopila aj slovenské myslenie. „Mala som vlastnú učiteľku, dostávala som úlohy a aj som si ich dôsledne pripravovala.“ Len spočiatku bola pre jazykový hendikep stratená: „Prvé mesiace boli trochu komplikované. Nerozumela som ani rádiu, ani novinám. Bola som úplne závislá od informácií, ktoré som dostala. A nato ja nie som zvyknutá.“
Vedieť jazyk krajiny, v ktorej pôsobíte, je podľa nej aj otázka slušnosti. „Na jednej strane som to nepotrebovala, lebo všetci zamestnanci hovorili po nemecky alebo po anglicky, na druhej strane však krajinu spoznáte iba vtedy, ak sa s ľuďmi rozprávate priamo, a to sa s tlmočníkom skutočne nedá.“ Dnes nemá problém používať ani hovorové slová. Pozná slovenské jedlá, slovenské nápoje. Žinčicu síce neochutnala, ale pohotovo hovorí: „Poznám však drienkovicu a slivovicu!“ (Smiech.) „Máme veľa pobočiek na východnom Slovensku a raz ma takýmto spôsobom už preskúšali. Niekedy sa musíme aj baviť, nemôžeme stále len pracovať! A občas nie je dobrá slivovica zlá, nie?“
Cigaretka vo vode? V pohode
Hoci bankovníctvu ešte stále vládnu muži, Ovesny Straka nie je v tomto fachu ženskou výnimkou. Nad tým, či je byť ženou výhoda, alebo nevýhoda, nerozmýšľa: „Je to vyrovnané, muži aj ženy majú odlišné vlastnosti. Najlepšie je, keď sa to vhodne kombinuje. Samozrejme, ak robíte kariéru, môže dôjsť aj k závisti. To však nezávisí od toho, či ste muž, alebo žena.“ Hovorí, že v takej pozícii treba počítať so závisťou rovnako ako s korumpovaním: „Keď máte funkciu, k istým tlakom v tomto smere bude dochádzať. Asi osemdesiat percent ľudí, ktorí prichádzajú za mnou, obyčajne niečo potrebujú.“ Korupcia je vraj aj v západnej Európe, ale nie je taká viditeľná, lebo ju ľudia vedia šikovnejšie chrániť.
Situáciu, že by zostala zo dňa na deň bez práce a bez peňazí, si už sama predstaviť nevie: „Odmalička ma učili k šetrnosti, s manželom sa snažíme šetriť tak, aby sa nám to nestalo. Moje krédo je, že treba vždy myslieť aj na budúcnosť.“ No aj keď by mal byť bankár sporovlivý, aj ona si zlú náladu lieči nákupom zbytočností: „Mám zlozvyk, vtedy nakupujem oblečenie. Väčšinou šaty, ktoré vôbec nepotrebujem. Niekedy sa potom sama seba pýtam, načo som si to vlastne kúpila.“ (Smiech.)
Na záľuby jej zostáva čas len cez víkendy. „Na dovolenke radšej čítam knihy, lebo to bežne nestíham, ale s manželom radi hrávame aj golf.“ Ten nepovažuje za hru snobov a ako snob sa rozhodne ani necíti. „Nie! Tak sa určite necítim a ani nechcem! Samozrejme, teraz mám svoju funkciu v sporiteľni a tá môj život ovplyvňuje. Je to však iba funkcia, nič iné. Môžem povedať, že mimo pracoviska ma sedemdesiat percent ľudí na ulici nespozná.“ Golf hrá najmä preto, lebo ju vedie k vychutnávaniu prírody a vychováva k trpezlivosti. Tam totiž skutočne neplatí – byť úspešný silou alebo tlakom. „Ak si myslíte, že teraz tá loptička musí letieť, určite vám nepoletí.“ A možno ho praktizuje aj preto, že rada a veľa fajčí: „Ani to nie, ja môžem fajčiť vždy! Aj pri plávaní sa dá fajčiť. To nie je problém!“ (Smiech.)
