Michal Bosák svoje meno preslávil tak, ako sa to žiadnemu inému Slovákovi nepodarilo. V tom období americká vláda povoľovala štátnym bankám vydávať doláre. Toto povolenie dostala aj Bosákova banka, a tak Bosák zvečnil svoj podpis na americkom dolári. FOTO – TASR
Presne pred deväťdesiatimi šiestimi rokmi, v júni 1907, je datovaný podpis amerického bankára slovenského pôvodu Michala Bosáka na desaťdolárovej bankovke. Vydala ju First National Bank v Olyphante, štát Pensylvánia v USA, jej majoritným vlastníkom a prezidentom bol práve Slovák Bosák. Jeho podpis je aj na Pittsburskej dohode z 31. mája 1918. Je jednoznačne najvýznamnejším bankárom slovenského pôvodu.
Narodil sa 10. decembra 1869 v Okrúhlom, okres Svidník. Žil ako ostatní sedliacki chlapci, od útleho veku pracoval. Do Ameriky sa rozhodol odísť ako sedemnásťročný, v roku 1886. Otec a mama ho vystrojili na cestu a strýko mu strčil do vrecka jeden dolár so slovami: ,,Možno sa ti zíde, až ti bude veľká núdza.“
Po troch týždňoch plavby loďou mu vo vrecku zostal len ten jediný, hneď prvý večer v Amerike mu ho však podľa legendy ukradli v nocľahárni zlodeji. S holými rukami a prázdnymi vreckami začal za 75 centov denne preberať a triediť uhlie, neskôr pracoval aj v bani.
Prelomom v jeho živote bola práca u amerických Slovákov Čajku a Zemányho, kde sa stal z neho talentovaný obchodník, a rozhodol sa podnikať samostatne. Bez kapitálu otvoril v roku 1893 v Olyphante malú krčmu spolu so svojou mladou ženou Zuzanou. Vytvoril z nej skutočné slovenské stredisko, varili sa tam naše typické jedlá – halušky a kapusta. Z malej krčmy vyrástol veľkoobchod s liehovými nápojmi, skromná banka i agentúra lodných spoločností. Bosák postupne prenikal aj do amerického bankovníctva, čoskoro sa stal najväčším účastinárom olyphanskej First National Bank a neskôr jej prezidentom.
Malé mestečko Olyphant však veľkolepým plánom Slováka z dedinky Okrúhle nestačilo, preto sa v roku 1908 presťahoval s rodinou do blízkeho Scrantonu. Aj tu si otvoril súkromnú banku a cestovnú agentúru. V roku 1912 skoro výlučne so Slovákmi založil vo Wilkes-Barre štátnu banku Slavonic Deposit Bank. O tri roky neskôr založil banku so stotisícovým kapitálom v Scrantone, ktorá niesla názov Bosak State Bank. Jeho banky a podniky sa rozrastali.
Ale Bosák nebol len bankárom. Dlhé roky pracoval ako pokladník a neskôr predseda Prvej slovenskej katolíckej jednoty, počas prvej svetovej vojny zorganizoval zbierku „na agitáciu za samostatnosť Slovenska“. Vyzbieralo sa 30 000 dolárov, on sám prispel 5 000 dolármi. Bez Michala Bosáka sa prakticky nekonala ani jedna zo slovenských národných akcií v Amerike. Zúčastnil sa na pittsburských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na známej Pittsburskej dohode. V roku 1920 pri svojej prvej ceste na Slovensko od odchodu za more sa zastavil aj v Ríme, kde ho prijal Svätý otec.
Aj pri návšteve rodného kraja chcel veľmi pomôcť svojim blízkym. V rodnom Okrúhlom dal na mieste krčmy postaviť školu s podmienkou, že v Okrúhlom viac nebude krčma. Dal opraviť rímskokatolícky kostol v Prešove. Na obnovu vojnou zničeného kostola v Stropkove prispel sumou 750-tisíc korún. Známa je aj jeho finančná pomoc Červenému krížu. Chcel pomôcť aj československému obchodu, a tak 31. augusta 1920 vznikla Americko-slovenská banka. Šesťdesiatpercentný podiel v nej mala Bosak State Bank.
Hodnota Bosákových podnikov sa odhadovala až na 15 miliónov dolárov. Hospodárska depresia v roku 1929 neušetrila ani vtedy najbohatšieho Slováka. Bosákove banky zatvorili a zlikvidovali, tento prípad sa dostal pred porotu súdu. Až keď sa dokázala jeho nevina, odprosili ho. Posledným verejným činom M. Bosáka bola účasť na audiencii u prezidenta USA F. D. Roosevelta. Delegáciu amerických Slovákov prijal prezident 3. februára 1937. O pár dní, 18. februára 1937, Michal Bosák zomrel v čakárni zubného lekára v Scrantone. Právom ho zaraďujeme medzi najvýznamnejších Slovákov, žijúcich v Amerike.
