Banja Luka 22. júna (TASR) - Pápež Ján Pavol II. poprosil počas dnešnej omše v Banja Luke pred približne 100.000 veriacimi o odpustenie zločinov, ktorých sa počas vojen na Balkáne dopustili katolícki Chorváti.
V bohoslužbe, počas ktorej pápež blahorečil Bosniaka Ivana Merza, Svätý otec pripomenul, že aj synovia katolíckej cirkvi páchali v priebehu dejín zločiny na ľuďoch a nerešpektovali ich dôstojnosť. Práve v meste Banja Luka zavraždili chorvátski ustašovci v roku 1942 približne 2.700 Srbov, z toho 500 detí.
Pápež celebroval omšu vedľa františkánskeho kláštora Petričevac, ktorý bol svojho času aj domovom pátra Miroslava Filipoviča-Majstoroviča. Františkánsky mních sa stal počas vojny dočasným veliteľom chorvátskeho koncentračného tábora Jasenovac a väzni mu kvôli jeho krutosti dali prezývku "brat satan".
Okrem iných zločinov zavraždil v roku 1942 vlastnoručne srbské dieťa a vyzval ostatných dozorcov, aby takisto zabíjali. O krátku dobu ho Vatikán preložil do laického stavu, po vojne a po nástupe Josipa Broza Tita k moci niekdajšieho františkána odsúdili a popravili.
V kázni sa pápež dotkol aj vojnových udalostí, ktoré otriasali Balkánom v uplynulom desaťročí. Vyzval katolícku menšinu v Bosne a Hercegovine, silne zdecimovanú v dôsledku vojny, aby začala svoj život nanovo na všetkých úrovniach, nenechala sa odradiť a nečakala, že ktosi iný bude riešiť jej problémy. "Budúcnosť tejto krajiny závisí aj od vás," pripomenul pápež veriacim.
Ján Pavol II. sa optimisticky vyjadril o vývoji vzťahov medzi srbskou pravoslávnou cirkvou a rímsko-katolíckou cirkvou. Súčasne odovzdal "bratský pozdrav" belehradskému patriarchovi Pavlovi I. a členom Svätej synody srbskej cirkvi. Cesta k vzájomnému porozumeniu oboch cirkví dostala v poslednom období nový impulz, vyhlásila hlava katolíckej cirkvi.
Počas blahorečiacej omše pápež pripomenul, že Ivan Merz navrhol a realizoval životný program pre celú generáciu mladých katolíkov. Jeho program "Obeť, eucharistia, apoštolát" platí do dnešných dní. Merz, ktorý prišiel na svet v roku 1896 v Banja Luke, išiel inou cestou než iní svätci a blahorečení jeho epochy. Jeho rodina bola "katolícka" len do tej miery, aká bola zvyčajná pre rodinu rakúskeho dôstojníka na prelome 19. a 20 storočia. Merz nebol kandidátom na kňazstvo, nepatril do žiadneho rádu, nebol ani členom nijakého duchovného spoločenstva.
Merzov život, podobne ako život celej jeho generácie, ovplyvnila prvá svetová vojna. Jej hrôzy, ktoré mladý rakúsky vojak prežil na talianskom fronte, prispeli k tomu, že sa v mladosti začal intenzívnejšie zaujímať o veci duchovné. Až do svojej smrti bol stredoškolským učiteľom nemčiny a francúzštiny v Záhrebe, kde je aj pochovaný.
Na slávnostnej omši v Banja Luke sa zúčastnili všetci bosnianski biskupi na čele s kardinálom Vinkom Pujičom, pochádzajúcim z diecézy sídliacej v tomto meste.
