Sarajevo 26. augusta (TASR) - Sarajevský denník Oslobodjenje sa chce pokúsiť o znovuotvorenie kauzy Waldheim. Vyplýva to z textu, v ktorom vedúci redaktor zahraničnopolitickej rubriky a známy bosniansko-hercegovinský novinár Slobodan Stajič vyzval vládnu garnitúru v Bosne a Hercegovine, aby si vyžiadala zväzok listín bývalého generálneho tajomníka OSN a neskôr rakúskeho prezidenta Kurta Waldheima. O ňom je známe, že za druhej svetovej vojny bol dôstojníkom nemeckého Wehrmachtu a podieľal sa na deportáciách ľudí z Grécka a bývalej Juhoslávie do rôznych nacistických koncentračných táborov, prípadne, aby od 80-ročného Waldheima žiadala aspoň ospravedlnenie za to, čo kedysi robil.
Redaktor Stajič pripomína čitateľom, že Waldheim bol rozviedčikom v okupačných jednotkách po vojne popraveného vojnového zločinca generála Alexandra von Löhra a ako taký sa zúčastňoval tak na deportáciách židov z gréckeho Solúna, ako aj žien, detí a starých ľudí z Bosny a Hercegoviny do nacistických koncentračných táborov, v ktorých mnohí z nich zomreli. Okrem toho v roku 1944 na viedenskej právnickej fakulte obhájil doktorskú dizertáciu Idea Ríše, v ktorej bez ohľadu na blížiaci sa krach hitlerovského "nového poriadku" hlásal pronacistické stanoviská. Toto všetko mu však nebránilo, aby neskôr v dvoch mandátoch pôsobil vo funkcii prvého človeka svetovej organizácie a potom v roku 1986 bol zvolený za hlavu rakúskeho štátu. Jeho stúpenci ho pritom vo volebnej kampani presadzovali heslom: Človek, ktorému verí celý svet.
Aj keď z rôznych strán vrátane židovských organizácií z celého sveta dostala mnohé signály o Waldheimovej temnej minulosti, bývalá Juhoslávia nikdy nepožiadala v súvislosti s tým o vyšetrovanie. Sarajevský denník sa diví, že nacistická mladosť rakúskeho prominenta unikla i svetoznámemu lovcovi nacistov Simonovi Wiesenthalovi, ktorý proti Waldheimovi nikdy nezakročil ani napriek tomu, že stále žil a pôsobil práve vo Viedni. O Waldheimovo potrestanie alebo aspoň ospravedlnenie za to, čo kedysi robil, nikdy nepožiadala ani nezávislá Bosna a Hercegovina. Namiesto toho bývalý bosniansko-hercegovinský prezident a politický predák bosnianskych moslimov Alija Izetbegovič bol dokonca jedným z mála svetových politikov, ktorí v období 1990-91, čiže v čase, keď sa vtedajší prezident Rakúskej republiky už nachádzal na čiernej listine USA a ďalších štátov, Waldheima oficiálne navštívili.
Vláda Bosny a Hercegoviny by teraz kauzu Waldheim mohla aktualizovať aspoň tak, že získa jeho zväzok listín a požiada ho o ospravedlnenie za tragédie a bolesti, ktoré vtedy spôsobil jej obyvateľom. Aspoň na ospravedlnenie nikdy nie je neskoro, čo potvrdilo i nedávne pokánie pápeža Jána Pavla II. za hriechy križiakov, spáchané už pred ôsmimi storočiami, ako i poľské ospravedlnenie židom za masakru v obci Jedwabne v roku 1941, konštatuje na záver Slobodan Stajič v denníku Oslobodjenje.
(spolupracovník TASR Zlatko Starčevič) juh
