Ammán 18. júna (TASR) - V parlamentných voľbách v Jordánsku zvíťazili spojenci kráľa Abdalláha II., ktorí si podľa dnešných oficiálnych výsledkov zabezpečili 62 kresiel. Moslimskí fundamentalisti a ich stúpenci budú mať v 110-člennej dolnej komore parlamentu len 24 zástupcov.
Väčšina poslancov podporujúcich monarchu poskytne podľa analytikov Abdalláhovi, ktorý nastúpil na trón v roku 1999 po smrti svojho otca Husajna, voľnú ruku pri vedení krajiny a posilní presadzovanie jeho progresívneho programu.
Hoci sú výsledky neúspechom pre fundamentalistov, umožnia im po šiestich rokoch znova zasadnúť v zákonodarnom zbore, v ktorom chýbali po bojkote predošlých volieb. Zvoleným členom Frontu islamskej akcie (IAF) sa síce poradilo získať späť pozíciu v politike, no nebudú mať moc, keďže v parlamente budú menšinou.
IAF, najsilnejšia opozičná skupina, obsadí 18 kresiel, z nich jedno patrí najúspešnejšej z 54 kandidátok, ktoré sa uchádzali o šesť miest vyhradených pre ženy. Zastúpenie frontu pravdepodobne podporia šiesti sympatizanti a bývalí členovia strany zvolení ako nezávislí kandidáti.
IAF, politické krídlo Hnutia moslimského bratstva, sa zasadzuje za zavedenie prísneho islamského práva a zrušenie mierovej zmluvy s Izraelom z roku 1994. Politiku USA na Blízkom východe považuje za zaujatú v prospech Izraela a zameranú na ovládnutie arabského ropného bohatstva.
Napriek ostrému kontrastu s Abdalláhovou umiernenou prozápadnou politikou ostáva front do veľkej miery lojálny vládnucej hášimovskej dynastii, považovanej za potomkov proroka Muhammada.
Očakáva sa, že kráľ zvolá budúci mesiac parlament na mimoriadne zasadnutie kvôli schváleniu takmer 200 dočasných zákonov, ktoré štát ustanovil počas nečinnosti legislatívneho zboru. Pred riadnou schôdzou stanovenou na október musí odstúpiť vládny kabinet.
Víťazstvo Abdalláhových spojencov sa očakávalo, keďže kráľ tradične podporuje lojálne kmene, ktorým poskytuje bezplatné vzdelanie, zdravotnícke služby a veľké územia, kde sa môžu bývalí kočovníci usadiť. Vzdelaným beduínom kráľ dáva dôležité vládne funkcie, vrátane postov v armáde a spravodajských službách.
Kmeňoví vodcovia získali 40 miest v parlamente, ďalší provládni politici obsadia 22 kresiel. Dolná komora sa o moc delí s kráľom a 40-člennou hornou komorou, o obsadení ktorej rozhoduje panovník.
Voľby sú tretími s účasťou viacerých strán od spustenia procesu demokratizácie po nepokojoch z roku 1989. Dovtedy v Jordánsku platil výnimočný stav vyhlásený v roku 1967 po arabsko-izraelskej vojne, keď židovský štát obsadil Západný breh Jordánu - ten bol od roku 1950 súčasť Jordánska.
Jordánsko je bez parlamentu od júna 2001, keď ho kráľ na konci volebného obdobia rozpustil. Vypísanie volieb opakovane odložili kvôli irackej kríze a izraelsko-palestínskemu konfliktu. Ten Jordánci sledujú veľmi pozorne, keďže vyše polovica z 5,1-miliónovej populácie krajiny je palestínskeho pôvodu.
