Stretnutie s názvom "SR v období medzi referendom a vstupom krajiny do EÚ" zorganizovala Paneurópska únia na Slovensku v spolupráci so slovenskou sekciou Asociácie európskych novinárov.
"V súčasnosti sa nachádzame v období, v ktorom treba naplniť znenie dohôd, ktoré s úniou za SR vynegocioval pán (Ján) Figeľ," povedal Csáky. Výzvy, ktorým Slovensko čelí, zhrnul do troch základných oblastí: modernizácia štátu (reforma daňového systému), reforma verejnej správy (zdravotníctvo, školstvo) a samotný proces vstupu SR do EÚ. Csáky verí, že do vstupu do Únie budú štruktúry SR "eurokompatibilné".
V reakcii na kritiku schopnosti Slovenska čerpať financie z eurofondov Csáky uviedol, že v najbližšej dobe bude presadzovať vytváranie a realizáciu skôr väčších projektov v oblasti infraštruktúry (cestná sieť, železnice) a životného prostredia. Ako podotkol, reforma musí vyriešiť najprv spôsob, akým bude umožnené samosprávam podieľať sa na spolufinancovaní projektov. Zároveň však dodal: "Osobne nemôžem dať žiadnu garanciu, že reforma verejnej správy bude úspešná. Chýba k tomu tvrdá ruka z centrály."
Pál Csáky tiež reagoval na utorkový list Európskej komisie, ktorý upozorňuje Slovensko na nedostatky v príprave v oblasti regionálnej politiky, poľnohospodárstva a slobodného pohybu služieb. SR je jedinou vstupujúcou krajinou, ktorá dostala od EK varovanie v regionálnej politike. "Situáciu budeme analyzovať. Európska komisia vždy reaguje s určitým oneskorením. Medzičasom sme už realizovali také procesy, ktoré zmierňujú tvrdosť takýchto výrokov. Som presvedčený, že do hodnotiacej správy, to znamená do 5. novembra, môžeme odstrániť všetky problémy."
Podľa jeho slov EÚ tlačí na každú kandidátsku krajinu, aby si zlepšila absorpčnú kapacitu pri čerpaní z fondov, čo považuje za správne. Preháňať kritiku sa však môže ukázať aj ako kontraproduktívne. "Myslím si, že terajšia úroveň čerpania viac ako 90 percent bude udržateľná," uviedol podpredseda vlády.
