Haag 17. júna (TASR) - Pred haagskym tribunálom OSN dnes v procese so Slobodanom Miloševičom predstúpil jeden z najdôležitejších svedkov žaloby, jeho predchodca na poste juhoslovanského prezidenta Zoran Lilič.
Na úvod trojdňovej výpovede Lilič, označovaný za kľúčového "insidera", vyjadril presvedčenie, že Miloševič nezohral žiadnu rolu pri nariaďovaní srebrenickej masakry, pri ktorej bosnianskosrbské jednotky generála Ratka Mladiča v júli 1995 zabili najmenej 7500 moslimských mužov a chlapcov. Obžalovaný bol v tom roku prezidentom Srbska a prokuratúra Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) ho v súvislosti so Srebrenicou obvinila z genocídy - najťažšieho zločinu v štatúte tribunálu.
"Som si istý, že (Miloševič) nemohol vydať príkaz tohto druhu. Som si úplne istý, že prezident nemal ... vplyv na rozhodnutie tohto druhu," vyhlásil Lilič vo výpovedi, ktorá môže byť neúspechom pre prokuratúru ICTY.
Lilič opísal Miloševičov hnev po tom, čo sa o masakre dozvedel. Ako dodal, Miloševič sa obával, že udalosti v Srebrenici podkopú jeho snahy prezentovať sa ako mierotvorca na rokovaniach v americkom Daytone, ktoré koncom roka 1995 ukončili tri a polročnú vojnu v Bosne.
Lilič, ktorý ako prezident tzv. malej Juhoslávie (Srbsko a Čierna Hora) pôsobil v rokoch 1993-97, môže svojimi dôkazmi podporiť snahy prokuratúry dokázať prepojenie politiky Miloševičovej vojnovej vlády s rozsiahlymi zverstvami páchanými počas násilného rozpadu juhoslovanskej federácie.
Miloševič sa sám obhajuje proti 66 bodom obsiahnutým v troch žalobách - kosovskej, bosnianskej a chorvátskej. Napriek tomu, že počas vojen v Chorvátsku a Bosne (1991-95) bol prezidentom Srbska, jeho faktická politická a vojenská moc siahala do všetkých šiestich juhoslovanských republík.
Aj keď Lilič bol ako juhoslovanský prezident len politickou figúrkou, považovali ho za Miloševičovho spojenca. Vzťahy s ním prerušil až po tom, čo sa Miloševič stal v roku 1997 prezidentom Juhoslávie (na post prezidenta Srbska už kandidovať nemohol).
ICTY predvolal Liliča už v lete 2002. V sále však odmietol proti Miloševičovi vypovedať a požadoval dodatočné záruky, že doma nebude stíhaný za vyzradenie štátneho tajomstva.
Zoran Lilič je v Holandsku od minulého týždňa. Pred tribunálom vypovedal v prítomnosti vlastného právnika, právneho atašé veľvyslanectva Srbska a Čiernej Hory (SČH) a právneho zástupcu z Belehradu. Vláda SČH - voľnej únie, ktorá vo februári nahradila Juhosláviu - v marci zbavila Liliča povinnosti bývalej hlavy štátu chrániť štátne tajomstvá. Kabinet mu však dovolil svedčiť len v špecifických otázkach, ktoré sú "podstatné pre proces s Miloševičom".
Oblečený v čiernom obleku a červenej kravate Lilič pokojne odpovedal na otázky žaloby o tom, ako Miloševič ovládol politický systém, políciu, a ako zmenil v minulosti multietnickú juhoslovanskú armádu na srbskú vojenskú silu. Lilič pripustil, že jeho prezidentské právomoci boli minimálne a odsúdil Miloševičovu taktiku a vojnu v Bosne.
Podobne ako predchádzajúci svedkovia Lilič opísal, ako Miloševič penzionoval alebo odvolal najvyšších generálov armády a nahradil ich jemu lojálnymi osobami, pričom obchádzal vojenské vedenie. "Podarili sa mu neuveriteľné veci. Polícia sa stala sama od seba hrozivou silou ... a podliehala priamo jemu," uviedol Lilič.
Miloševič podľa Liliča presadzoval myšlienku zjednoteného srbského národa a snažil sa zabrániť nezávislosti juhoslovanských republík obývaných Srbmi, čo viedlo k vojnám v Bosne a Chorvátsku.
