Ammán 17. júna (TASR) - V Jordánsku sa dnes konajú prvé voľby za vlády kráľa Abdalláha II., ktorý na trón nastúpil v roku 1999 po smrti svojho otca, kráľa Husajna. Očakáva sa hlasovanie na základe etnickej príslušnosti a víťazstvo kmeňových spojencov kráľa.
Hlasovacie právo má viac ako 2,8 milióna z 5,3 milióna obyvateľov, pozorovatelia však predpokladajú nízku účasť, ktorá svedčí o apatii voličov a o relatívne nízkom vplyve parlamentu. Na voľby sa zaregistrovalo len 2,3 milióna oprávnených Jordánčanov. Okrem toho sú voľby zatienené vývojom za hranicami krajiny - v Palestíne a v Iraku. V snahe zvýšiť účasť vláda na deň volieb vyhlásila voľno. V rannej relácii miestnej televízie vystúpili moslimskí aj kresťanskí duchovní, ktorí vyhlásili, že účasť na hlasovaní je "národnou povinnosťou" a neisť k urnám je "hriech".
Vo voľbách sa rozhoduje o obsadení 110 kresiel dolnej komory parlamentu, o ktoré sa uchádza 765 kandidátov, vrátane 54 žien. Dolná komora sa o moc delí s kráľom a 40-člennou hornou komorou, o obsadení ktorej rozhoduje panovník.
Voliči majú do 19.00 h miestneho času (18.00 h SELČ) k dispozícii 1417 hlasovacích miestností - 590 mužských, 597 ženských a 230 zmiešaných. Prvé výsledky oznámia vo večerných hodinách, konečné sa očakávajú v stredu.
Voľby sú tretími s účasťou viacerých strán od spustenia procesu demokratizácie po nepokojoch z roku 1989. Dovtedy v Jordánsku platil výnimočný stav vyhlásený v roku 1967 po arabsko-izraelskej vojne, keď židovský štát obsadil Západný breh Jordánu - ten bol od roku 1950 súčasť Jordánska.
Jordánsko je bez parlamentu od júna 2001, keď ho kráľ na konci volebného obdobia rozpustil. Vypísanie volieb bolo opakovane odložené kvôli izraelsko-palestínskemu konfliktu - ten Jordánčania sledujú veľmi pozorne, keďže viac ako polovica má palestínsky pôvod - a kvôli irackej kríze.
Hlasovanie sa koná na základe nového volebného zákona, ktorý ponechal v platnosti systém jeden hlas - jeden kandidát. Novinkou je zvýšenie počtu poslancov z 80 na 110 - z toho je šesť kresiel vyhradených pre ženy, ako aj zníženie veku oprávnených voličov z 19 na 18 rokov.
O zvolenie sa uchádza takmer 300 lídrov hlavných kmeňov, z ktorých veľká časť získa podporu svojich ľudí. Kmene sú lojálne hášimovskej dynastii, keďže kráľ tradične podporuje beduínov tým, že im poskytuje bezplatné vzdelanie, zdravotnícke služby a veľké územia, kde sa môžu bývalí nomádi usadiť. Vzdelaným beduínom kráľ dáva dôležité vládne funkcie, vrátane postov v armáde a spravodajských službách.
Napriek vernosti kráľovi kmeňoví lídri občas zablokujú prijatie progresívnych zákonov. Napríklad v rokoch 1999 a 2000 parlament zablokoval schválenie prísnych trestov za tzv. zabitie pre česť - zločiny spáchané na ženách, ktoré mali pošpiniť česť rodiny.
O dominantnom postavení kmeňov svedčí aj skutočnosť, že kandidátov postavili len štyri z 31 jordánskych politických strán. Najviac kandidátov - 30 - predložil opozičný Front islamskej akcie (IAF). Tri ďalšie strany - pravicová, centristická a ľavicová -postavili celkovo 29 kandidátov.
IAF je najsilnejšou z opozičných skupín. Islamistické zoskupenie sa vyslovuje za zrušenie mierovej zmluvy s Izraelom z roku 1994. Front, ktorý voľby v roku 1997 bojkotoval, verí v zisk 20-25 kresiel. Dve desiatky poslancov by IAF dostatočne zviditeľnili - ale tým, že front postavil len 30 kandidátov, vyhol sa možnosti získania väčšiny, ktorá by mohla otriasť jeho popularitou na uliciach.
IAF predchádzajúce voľby bojkotoval na protest proti zavedeniu väčšinového systému z roku 1993. Keď platil väčšinový systém, islamisti obsadili viac ako štvrtinu kresiel dolnej komory parlamentu.
